Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

babrať -e -ú nedok. hovor. expr.

1. špiniť, znečisťovať: b. si ruky

2. neodb. robiť, kaziť, fušovať: nemaľuje, len b-e

3. dotýkať sa niečoho, chytať: b. si chrastu; neb-i, nekúpiš i fraz.

4. bezohľadne sa správať voči niekomu: nedá (si) so sebou b.

// babrať sa

1. špiniť sa, paprať sa: b. sa s blatom, v blate

2. nešikovne, zdĺhavo niečo robiť, piplať sa, prplať sa, paprať sa: dlho sa b-l so stavbou chaty

3. zaoberať sa s niečím, venovať sa niečomu, paprať sa: b. sa s papiermi; trochu sa b-l v drevárni

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
babrať ‑e ‑ú nedok.; babrať sa

babrať -re -rú -ri! -ral -rúc/-rajúc -rúci/-rajúci -ranie nedok. hovor. expr. 1. (koho, čo) ▶ robiť špinavým, špiniť, znečisťovať: b. si ruky, šaty
2. (ø; do čoho) ▶ neodborne robiť; neodborne zasahovať, kaziť; syn. fušovať: nemaľuje, len tak babre; Vyprosí si, aby som mu babral do toho, čo píše. [J. Beňo]
3. (čo) ▶ dotýkať sa niečoho, chytať: b. si chrastu; Nebabri ten obrus, celkom ho umažeš. [J. Balco]
4. (s kým) ▶ bezohľadne, svojvoľne sa správať voči niekomu, manipulovať s niekým: nedá (si) so sebou b.; Takto s nami b.!; Nebude s ním babrať ako so sopľavým chalanom. [J. Špaček]
fraz. nebabri, nekúpiš! a) neber to do ruky, nedotýkaj sa toho b) nemiešaj sa do toho, o čo nemáš záujem
opak. babrávať -va -vajú -val; dok. k 1zababrať, k 3pobabrať


babrať sa -re sa -rú sa -ri sa! -ral sa -rúc sa/-rajúc sa -rúci sa/-rajúci sa -ranie sa nedok. hovor. expr. 1. (s čím; v čom) ▶ robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní; syn. paprať sa: b. sa s blatom, v blate, v zemi; b. sa so zeleninou
2. (s kým, s čím) ▶ nešikovne, pomaly, dlho niečo robiť; robiť zdĺhavú robotu; syn. paprať sa, piplať sa, prplať sa: babral sa s tou vecou skoro rok; kto by sa s tým babral!; Trpezlivo sa babral s pokazenou roletou. [G. Rothmayerová]
3. (s kým, s čím; ø) ▶ venovať sa niekomu, niečomu, zaoberať sa niekým, niečím; syn. paprať sa: b. sa s papiermi; b. sa v drevárni; Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. [F. Hečko]; Nemusíte sa babrať s bankovkami a vydávaním, keď k vám príde dobierka. [Inet 2003]
4. (komu; ø) ▶ stávať sa neupotrebiteľným, kaziť sa; syn. humpľovať sa: všetko sa mu babre; Keď sa niečo začne babrať, tak to nemá konca. [P. Juščák]
5. (v čom) ▶ prehadzovať, prevracať s cieľom nájsť niečo; syn. hrabať sa, prehŕňať sa: babre sa v kufri; Vždy všetko čo najlacnejšie poskupuje a ty sa v tom babri. [M. Dzvoník]; pren. Ešte to, babrať sa v kadejakých vlastných pudoch a pohnútkach. [V. Handzová] analyzovať ich
6. ▶ (používa sa namiesto iného slovesa vo veľmi všeobecnom význame) váhavo odmietať, zdráhať sa, okúňať sa; syn. ondieť sa: no tak, chlapi, nebabrite sa!; Vykonal som pre teba toľko, koľko ani Boh pre teba nevykonal. Tak sa nebabri! [J. Papp]
dok. k 1zababrať sa, k 4pobabrať sa, zbabrať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

3. p. zaoberať sa


babrať 1. p. špiniť 1 2. p. kaziť 1 3. p. dotýkať sa 1


dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom • dotkýnať satýkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma!chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiuhovor. expr. babrať: babrať si chrastuhovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča!

2. p. týkať sa 1 3. porov. zasiahnuť 1


hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakovzabávať sabaviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmipohrávať sapoihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasovexpr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábouexpr.: ihračkať saihrajkať saihruškať sahrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izbyhovor. expr.: piplať sašiplať sababrať sapaprať saprplať satitlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od ránazdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotouexpr. maznať sapohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa


kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

2. p. jesť


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

3. p. haniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

babrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. hovor. expr.

1. (čo, koho) špiniť, znečisťovať: b. si prsty, ruky;

2. (čo) natierať: b. torty (Tim.) natierať polevou;

3. (čo i bezpredm.) robiť niečo zle, neodborne, kaziť: Doktor iste nevie vybrať pravý liek a babre jeho chorobu. (Greg.) Horká jeho maľba. Babre, babre. (Vaj.)

4. (čo) chytať do ruky, dotýkať sa niečoho: (Paľko) babral si prstami gombičku na kabáte. (Čaj.)

nebabri; nebabri, nekúpiš neber to do ruky, nedotýkaj sa;

5. (s kým) robiť niekomu nepríjemnosti; zavádzať niekoho, klamať;

6. zried. robiť niečo (obyč. o nepríjemnej robote), babrať sa: Celý deň babrať v tej zemi. (VHV);

dok. k 1 zababrať;

k 1, 3 pobabrať, zbabrať;

k 5 vybabrať

|| babrať sa

1. (s čím, v čom) špiniť sa, robiť s niečím nečistým: b. sa s blatom; akoby som sa bol babral v mrcine (Švant.);

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pomaly, dlho niečo robiť, robiť zdĺhavú, piplavú robotu; zdržiavať sa: Dlho babre sa s tým trochu riadom. (Tim.) Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. (Heč.)

3. (s čím, v čom) robiť niečo, zaoberať sa s niečím: Musí sa vždy s čímsi babrať. (Laz.) Babral som sa trochu v literatúre. (Pláv.)

nebabri sa! vyjadruje zákaz; nerob to;

dok. k 1 zababrať sa, pobabrať sa, zbabrať sa

Morfologický analyzátor

babrať nedokonavé sloveso
(ja) babrem VKesa+; (ty) babreš VKesb+; (on, ona, ono) babre VKesc+; (my) babreme VKepa+; (vy) babrete VKepb+; (oni, ony) babrú VKepc+;

(ja som, ty si, on) babral VLesam+; (ona) babrala VLesaf+; (ono) babralo VLesan+; (oni, ony) babrali VLepah+;
(ty) babri! VMesb+; (my) babrime! VMepa+; (vy) babrite! VMepb+;
(nejako) babrúc VHe+;
babrať sa babrať sa babrať_1 babrať babrať_2 babrať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor