bába ž.
1. jstrsl, nitr detská hračka znázorňujúca malé dieťa, bábika: Tintovov ceruzov zme namaľuvale oči a našile zme na tej bábe obľečeňia (Čelovce MK); Doňiesla si vo vankúši bábu povitú, že je to ako ďieťa ot toho kmotra (Devičie KRU); Kúpeu̯ ďieušaťi bábu (Kociha RS); Zrétka sa v opchoďe kúpila bába, najvádz zme si samé šili z handričék (Lapáš NIT)
2. strsl expr. novonarodené dieťa, bábä: Pozri Janko, máme bábu! (Košťany n. Tur. MAR); bába (Jergaly BB, Pucov DK, Kameňany REV)
bábä1 s. (bébe) or, jtrenč novonarodeniatko; malé dieťa: Ti si takuo mrskuo bébe! (Dol. Lehota DK); Ukéžem ťi maluo bébe (Pucov DK); Já son najstarší, čož neviém, že bude mad manka bába? (Dol. Súča TRČ)
bábä2 s. (ba̋bä)
1. zlipt z nekvaseného cesta v pahrebe upečená bábika: ba̋bä (Hubová RUŽ)
2. vin. menší zväzok slamy na viazanie viniča ku kolíkom: Tak ze slami takto pootáčali, spravili také bábence (Ružindol TRN); bába (Šintava ŠAĽ)
baba1 ž.
1. csl osoba ženského pohlavia
a. staršia al. stará žena (často aj s určujúcim príd. menom): Na veseľí sú dve babi, čo napečú kašše (Súľov BYT); Na konci sprievodu idú krívajúce babi (Pucov DK); F Starej Bistrici bola jena stara rechtorka a taka mudra baba (Riečnica KNM); Baba dokal si len trúfa kišu prehrísci, dicki ešče na vidaj pomíšlá (Bošáca TRČ); Stará baba ich privítau̯a, ale že nač sú vám tí psi (Záh. Bystrica BRA)
b. dospelá žena všeobecne: Kedz bubnár višól bubnovac, babi sa zhŕčili okolo ňeho (Brvnište PB); Ot tíh babí ňiž dobriho ňešekaj (Kociha RS); Tamtá bula pekná, červená, z Ameriki prindutá, aj šikovná baba bula (Dol. Súča TRČ); Tak tote babi to už maju ku temu veśeľu dzejake reči (Buglovce LVO); Tote babi furt śe ľem vadza (Torysa SAB); Ket śe babi zejda, ta rečom ňit konca (Dl. Lúka BAR)
L. krížna baba (Párnica DK) - žena, ktorá išla do domu dievčaťa po šatku pre mládenca (na znak súhlasu s manželstvom); smrtná baba (Skačany TOP) - obliekačka mŕtvych; baviľi zme sa na sľepú babu (Krivá DK); Ičán sa hrube duho scel hrad na slepú babu (Selec TRČ); baviľi śe na śľepu babu (Sobrance) - o detskej hre, chytačke so zaviazanými očami; va̋zala sä šätka na babu (Kraľovany DK); uviazali zme šatku do babi (Hubová RUŽ) - o spôsobe viazania šatky na tyle
F. maď jazig aňi stará baba (Pucov DK), vikladaťi ako stará baba na trhu (Turíčky LUČ), biť klebetní jako stará baba (Soblahov TRČ) - zbytočne a nepravdivo hovoriť, klebetiť, ohovárať; zvedavej ako stará baba (Málinec LUČ), zvedavi jak stara baba (Brezina TRB) - veľmi zvedavý; ňemala baba co robic, kupila sebe praśe (Spiš. Štvrtok LVO), ňemala baba roboti, našla sebe klopoti (Niž. Hrabovec VRN) - o niekom, kto si narobí zbytočné starosti; ďe čert ňestačí, pošle starú babu (Hor. Lehota DK); de nemože čert, tam pošle starú babu (Brodské SKA) - stará žena všetko zariadi; ňebudze s tej baby dzeuka (Humenné) - stará už neomladne, zlé sa nezlepší
2. csl (okrem kys, šar, jzempl) pôrodná asistentka: No ňebolo aňi babi pri mojih ďeťoch, štiri sa mi naroďili (Žaškov DK); Kebi ňebolo babi, bola bi veru umrela (Kubrica TRČ); Ľec po babu, ňevesta stuka! (Smižany SNV)
F. baba te pokoní ráz umívala (Rochovce ROŽ) - dávno si sa neumýval, si špinavý; dze veľo bab, tam i dzecko zahiňe (Humenné) - zbytoční pomocníci niekedy prekážajú; dobrého veľa škodí
3. vsl a miest. zsl stará matka, matkina al. otcova matka: Čo tá naša baba sú furt taká nepokojná? (Bzince p. Jav. NMV); V ňedzelu zme sa z maceru staviľi u babi (Brvnište PB); Naša baba śe eśči dobre trimia (Dl. Lúka BAR); Kresnoj umarla baba, ta muśa nośidz žalobu (M. Zalužice MCH); Bo pejcero mi buľi, i ocedz i mac, i dzedo i baba (Brezina TRB); Baba ňebuli doma (Smižany SNV)
4. zsl, vsl manželka: Moja baba to mala, veru ja ňeviem, gďe sa ta trepačka ďela (Riečnica KNM); Kebih já ňebúl mal takéj babi súcej (Dol. Súča TRČ); Vźal Haňičku za svoju babu (Janov PRE); Maž barz ňedobru babu (Dl. Lúka BAR)
F. tedi ňemohol íď niďe, keď mal babu na krkoch (Kubrica TRČ) - bol ženatý
5. sor mytologická bytosť, čarodejnica, obryňa: Na tom najvačom vrchu žila baba, obriňa, to bola veľmi veľká žena (Zubrohlava NÁM); Baba na rano varievala, ftedi sa ždi dimilo, bola taká hmla (Bobrov NÁM)
6. zbabelec, bojazlivec, slaboch: To je ľen taká baba, ťen sa aj psa naľaká (St. Hory BB); Ti si baba chlap! (Košťany n. Tur. MAR)
baba2 ž.
1. čiast. strsl, zsl na masti pečené jedlo pripravované zo strúhaných surových zemiakov s primiešanou múkou, krúpami ap.; haruľa (často s určujúcim príd. menom): Já si už najračej ľen tej babi švápkovej z mľiekom (Dol. Lehota DK); Je aj švápková baba. To sa švápka poškriabe na škrabáči, dá sa cibuľa, rasca, soľi, cesnačik, dá sa múki a čiľ sa rozmieša, namastí sa pľech a pečie sa (Nitrica PDZ); Napekla som krompľanie babe (Kociha RS); Piakla sa zemáková baba, najlepšia bola, kec_ca peci piakla s chlebom, bola na celí plech (Pruské PCH); Pollesníki sa pečú f peci a baba sa peče na kastróle, to je ze zemákóf (Beluša ILA); Na večeru son spravila krunplovú babu (Trakovice HLO)
2. rozličné druhy koláčov
a. csl príležitostný sladký koláč (obyč. bez plnky) pečený v okrúhlej forme (príp. i na plechu): Voľakedi na veseľie upiekľi caltu aľebo v hľiňenej babovňi babu (Nitrica PDZ); Na svadbe sa jelli na nešpor babi (Lipová NZ); Na ňedzeľu piekľi babu z ľepšej múki (Súľov BYT); Mi zme nerobili babi, ale len mrváne a calti (Šenkvice MOD); Daj ge káve téj babi! (Bzince p. Jav. NMV); Baba śe je na śviatki ku kave (Spiš. Štvrtok LVO); baba (Vranov)
b. lipt, novohr koláč z kravského mledziva a múky: baba (Paludza LM, Ábelová LUČ)
3. pov, hloh tradičné veľkonočné jedlo upečené zo žemlí, vajec a mäsa: baba (Bojničky HLO, Šípkové PIE)
4. nitr, tek hrubé črevo ošípanej (napĺňané rozličnými zmesami): Najhrupšia hurka je baba. Keď má veľkého brava, dá aj do tej prezburš (V. Maňa VRB); Babu sme naďeli krúpami s krvou (Brodzany TOP)
5. záh, myj obyč. mn. č. sorta veľkých (okrúhlych) hrušiek: Aj babi sme mieli hruški (Kunov SEN); Mali zme doma také velké hruški, babi sa volali (Turá Lúka MYJ)
6. guľa zo skrútených handier, často upevnená na tyči, používaná
a. miest. strsl i vsl na hasenie ohňa na streche (dlhšia tyč): Na drúk sa nakritej handre, voláke ohrablo staro, no tak to je tá baba (Turíčky LUČ); Ked ľem začina daco horec, ta perši śe uśiluju oheň uduśic z mokru babu (Spiš. Štvrtok LVO); Namačajce babu do vodi a podajce mi! (V. Šariš PRE); baba (Kameňany REV)
b. miest. strsl, strenč na upchávanie komína, aby neunikalo teplo po skončení kúrenia: Keď zatĺkaľi kozub alebo koch, abi bolo ťeplo, dali takie ďadi, vrece, handru, baba to volali (Lokca NÁM); baba (Ábelová LUČ, Kolárovice BYT, Bošáca TRČ)
c. na kropenie včelieho roja: Žebi roj neucekol, do vodi sa namočila baba a s tim sa kropilo (Batizovce POP)
7. snop al. jeho časť
a. spodná časť snopa: Ked v žňiva frištikovaľi na poľu, ta pośedaľi na babi na snopoch, a ňe na klaski (Spiš. Štvrtok LVO)
b. snop (zväzok slamy) na krytie strechy: Babámi je pokretuo (Príboj MK)
c. vrchný snop na poukladanom zboží: baba (Hradisko LVO)
8. miest. lipt, or rozložitá kopa zhrabaného sena: Kopa sena sa uložila s kozlíkou na babu (Hybe LM); Pohrabali zme babi (Východná LM); Seno ku̯aďieme na ostrp do kopí, alebo porobíme babi (Zázrivá DK)
9. gem, tek slamený strašiak: Na túto babu potomá ešče nakväšali däkiä handriški (Rybník REV); Zme spraviľi takú veľkú babu a na to napejtaľi hábe (Senné MK)
10. jtrenč, myj, trn pomôcka pri niektorých ručných prácach (vyšívaní, pletení čipiek): No toto je kón a na nom baba a na tom višívám (Trakovice HLO); baba (Dechtice TRN, Myjava, Bošáca TRČ)
11. or čerstvo nadetý ľan al. konope priviazané šnúrkou na praslicu: Naďela som veľkú babu na kúďeľ, iďem pra̋sť (Krivá DK)
12. jor obyč. mn. č. druh konopí: Nasa̋ľi zme babi na semeno (Žaškov DK)
13. strenč niekoľkoposchodová drevená rozhľadňa: Ňelez na tú babu, mohla bi sa ci hlava zatočic! (Papradno PB)
14. modr železný oblúčik na hornej časti konca ramien voza, kam sa zasúvalo oje: Baba bola aj na konci ramén na vozi (Blatné MOD)
bébe p. bábä