ani čoby, ani čo by spoj. podraďovacia
čožeby, pís. i čože by čast.
iba ak by spoj. podraďovacia
kiežby, kiež by čast.
niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby – ale
by čast. 1. ▶ vyjadruje podmienenosť realizácie al. platnosti deja a modifikuje modálnosť vety, výpovede na podmieňovací spôsob: bolo by to vhodné; na koho by som sa mal obrátiť?; ak by ho požiadali, bol by to urobil; Veľmi rád by som sa bol chlapa na všetko povypytoval, ale ten sa ostýchal. [R. Sloboda] 2. ▶ ako samostatná súčasť niektorých spojok vyjadruje prirovnávanie al. prípustku; syn. (aj) keby: vstal ako by nič; Nehodno takému veriť, čo by aj hneď čertom nebol. [J. Buzássy]; Peceň sa strácal, ani čo by horelo. [I. Habaj]; Na hrebeň musí vyjsť, čo by čo bolo. [K. Jarunková]; Ťažko sa presadia v športe či umení, hoci by aj mali obrovský talent. [Sme 2005] ◘ fraz. ako by [aj] nie!; akože by nie! dôrazné prisviedčanie, samozrejme, prirodzene; kdeže by! dôrazný zápor, určite nie
BY zn. dopr. ▶ medzinárodná poznávacia značka motorových vozidiel Bieloruska
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
by p. aby 1, 2
babona, bobona, pobona, obyč. babony, bobony, pobony ž čary, magické predmety al. praktiky: zahnati zimnijce wsselikimy babonámy na krk zawesenimy (SK 1697); neutikal se k lekarom anj k babskjm babonam (COB 17. st) k ženským čarom pri liečení; mnozi wsseligake bobony a powery hledagu (KT 1753); pohanské boboni (KS 1763); kdo ale pobony poweky roby, ohrda z Bohem (MiK 18. st); -sky príd: nyegake babonske leky (DRIETOMA 1740); superstitiosus: powerny, bobonsky, čarodewny (KS 1763); po b-y prísl výraz: powerňe, po bobonsky, po babsky ňeco ďelati (KS 1763); -stvo [-í] s čarodejníctvo: nenáwiděli modli a wssecko márne babonstwj (WP 1768); fascinatio: bobonstvi (LD 18. st)
bergman [berg-, perg-, perk-; -man, -mon] m nem ban banský podnikateľ: kdyby poradny pergmon prysel a htel pawowaty; prosime (bergrichtera), ze nam yakosto chtiwim pergmonom tuto funtgrubnu odate; chtywemu perkmonowy; že mne račite yakožto chtywemu pergmanowy a wassemu pritely tyeto dane oddaty (BOCA 1610; 1618; 1656; 1657 GB); což na uctiveho bergmana prislucha (MB 1759); -ský príd: pozorugice na gegi wernost a bedliwost prác pergmonskich a banskich (BOCA 1672 GB); nejvicej 1 lachter pod sa neb nad sa jse ma za bergmanske uznat (MB 1759); po b-y prísl výraz: pri všech banach a handlach maji se štolne po bergmansky viest (MB 1759)
brat [-t, -t(e)r] m 1. súrodenec mužského pohlavia: mame-li my bratia w tich penizech diel mety (ŽK 1454); bratu swemu starssymu wyplatil (P. ĽUPČA 1587); gissla spolu swym bratom chlapczom pre wodu (KRUPINA 1716); vlastný b. majúci spoločného otca i matku: pry zgednany byli przitele, stryk geho, potom take y geho wlastni bratr Gurrczo (L. TRNOVEC 1571) L. strýčený, strýčny b. bratanec (M. Nosko) poruczíl gest (manželku) bratru swemu stryczenemu (ŽK 1464); Yurczo, strycžnj bratr geho (P. ĽUPČA 1571); odplatil stryčenych bratow od pol domu (MARTIN 1594) 2. príslušník toho istého spoločenstva (cechu, cirkvi ap.): gestli bi nektery z bratow stůl pana, cechmistrow vderil newažne, ma sstrifany biti (JELŠAVA 1609); na wsseczky utrowy yako bratia a spoluzemania nakladaly (MEDVEDZIE 1721); braterský príd: neni hoden, abi udem braterskim naziwal (!) bil (CA 1647); žiti w braterskeg milosti (GŠ 1758); po b-y prísl výraz: chtegice y daleg po braterski žit (LACLAVÁ 1722); -y prísl: komu weczneg slawj serdečne, uprimne braterski žadam (s. l. 1652)
by I. čast podmieňovacia, je súčasťou sloves. tvarov podm. spôsobu: od ssefranjkou slyssel, že by ho wideli za Wassarhelyom w gistem meste chodjciho (JELŠAVA 1687); kdjbi bila prissla do geho domu w trety den, bil bi gu dobil (ŠTÍTNIK 1697); bár by Janosska to zlodegstwo newihladuwala (s. l. 18. st) II. spoj podr aby: može bratr tu osobu požádati, by penjze wzala (PrV 1767)