Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú; zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú; subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa

I. v plnom význ.

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ; Boh je, bohovia nie sú; komu niet rady, tomu niet pomoci; vínka jesto dosť; sú pomaranče možno ich kúpiť; sú ľudia, čo (ktorí)...; boli časy, keď ...; je (niet) o čom hovoriť; nebolo kam vkročiť

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada; bolo to v zime

3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma; boli sme na návšteve; muž bol stále s ňou; bola na tráve žať trávu; bol kosiť; bol v hore po drevo

4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži

5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc

6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa; kritika nie je odsúdenie; to jest (skr. t. j.) to značí

7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?

● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku); niet mu, nebolo mu → páru; niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať

II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť

III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.

A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť; mlieko je po dve koruny predáva sa; práčka je na nezaplatenie

B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču; je tu na nevydržanie; dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno

● už je po ňom, už je tam zomrel; je po radosti pominula sa; je po paráde vec sa skončila, vybavila; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa

IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa; b. na osoh (prospech) osožiť; b. na prekážku prekážať; b. v styku stýkať sa

V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som; je, bude vedený; bolo povedané;

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

bývať¹ -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

● b. → pánubohu za chrbtom

bývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

bývať -va -vajú -val opak.

byť som si je sme ste sú v zápore nie som nie si nie je nie sme nie ste nie sú buď! buďme! bol bude súc zastar. byvší bytie nedok., zried. i dok.
I. v plnom význame 1. v 3. os. i jest, jesto v zápore i niet, nieto (obyč. s G) ▶ nachádzať sa, vyskytovať sa, trvať v priestore al. v čase; syn. existovať, jestvovať: boli to ťažké časy; všade je pokoj; nie je tu veľa cudzincov; nieto peňazí; budú aj iné možnosti; ničoho už niet; bol raz jeden kráľ; Stojíme a budeme stáť, sme a budeme, existujeme a budeme existovať. [V. Mináč]; Vtedy boli inakší chlapi ako dnes. [P. Jaroš]; Jesto jasnejšieho receptu, páni? [A. Hykisch]; Niet dosť ľudí, ktorí by závlahovým zariadeniam vdýchli život. [NP 1987] □ nebyť toho/jeho keby nebolo niečoho, niekoho (vyjadruje podmienku)
2. (kde) ▶ (obyč. o živých bytostiach) zdržiavať sa, byť prítomný niekde; nachádzať sa, nachodiť sa, bývať: kde si?; večer som doma; sme v kine; zajtra budem v meste; riaditeľ je na služobnej ceste; Súc už v dedinke, spýta sa prvého krojovaného občana, kde je národný výbor. [P. Jaroš]; Hoci nás v uplynulých týždňoch reprezentovalo viacero celkov, ďalšie sú teraz vonku. [Vč 1983]
3. (na čom; po čo; s neurčitkom; za kým) ▶ chodiť, zájsť niekam s istým cieľom; syn. ísť: boli sme na hubách zbierali sme huby; bol som po noviny; boli sme nakupovať; Bol som za jeho ženou, aby jej muž dostal rozum. [L. Ballek]
4. (kde) ▶ (o veciach) zaujímať isté postavenie, polohu, mať miesto, nachodiť sa niekde; syn. ležať, stáť, rozprestierať sa: kde je vypínač?; papiere sú na stole; knihy budú na polici; cieľ je na dohľad; tu budú nové domy; na severe sú vysoké hory; Slnko bolo nízko nad dedinou. [A. Bednár]
5. ▶ trvať v čase nejako obmedzenom al. určenom; stávať sa skutkom; syn. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: pamätám sa, ako by to bolo dnes; súťaž je na štadióne; čo je s vami?; najhoršie je už za nami; ohňostroj bude o deviatej; dnes je streda; čoskoro bude jar; Vyhýbala sa vážnym rozhovorom o tom, čo bude, ako bude. [J. Jonáš]
6. (odkiaľ; z čoho) ▶ mať niekde, v niečom začiatok, pôvod; syn. pochádzať, pochodiť: odkiaľ ste?; rodičia sú z Liptova; je zo známej rodiny; najbohatší roľníci boli z južných okresov; Aj Danielovi sa zdalo neuveriteľné, ako vzdelaný učiteľ môže tvrdiť, že človek je z opice. [R. Sloboda]; Sme z jedného hniezda, musíme si byť podobní. [K. Jarunková]
7. ▶ mať istý, konkrétny zmysel, význam, byť znamením niečoho, byť totožný; syn. značiť, znamenať, rovnať sa: čo je to?; práca je preňho koníčkom; výchova je zložitý proces; nie sme iba susedia, sme aj priatelia; My sme rytieri a máme svoju česť. [P. Glocko] □ to jest, skr. t. j. to značí
8. iba v budúcom čase hovor. (čo, čoho) ▶ mať chuť, pocit potreby niečoho; syn. chcieť, želať si: budeš večeru? ďakujem, nebudem; Praženicu ti uškvarím, budeš? [P. Kováčová]
II. vo funkcii modálneho pomocného slovesa 1. neos. s neurčitkom ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať dej, musieť, mať: nebolo mu tam ísť; bolo sa nám vrátiť; bolo ti mlčať; Bolo by povedať, čo bolí, bolo by sa rozhovoriť o tom, čo dušu orie. [M. Urban]; Cestou tri razy bolo mu prekročiť Dunaj. [F. Hečko]
2. v budúcom čase s neurčitkom ▶ nejaviť tendenciu realizovať dej: ten sneh nebude a nebude padať!; tí chlapi nebudú a nebudú robiť!
III. ako spona v spojení s plnovýznamovým menom, slovesom, príslovkou 1. ▶ v dvojčlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do istej kategórie, príslušnosť k niečomu a pod.: duby sú stromy; tri a tri je šesť; chce b. hasičom; súčasťou žiadosti je dotazník; Nebude nám to prekážať, však sme svoji. [J. Podhradský]; Ani jedno z jeho detí nehralo futbal, nebolo po ňom. [D. Dušek]; I kresliť viem, všestranným talentom súc obdarený. [J. Beňo] b) hodnotenie: pravda je trpká; pes je verný svojmu pánovi; ľudia sú nevšímaví; choroba bola už v pokročilom štádiu; Ani my sme neboli ukážkoví, navyvádzali sme sa psovstiev. [P. Andruška] c) vlastnosti a stavy podmetu: ulice sú prázdne; budova banky je najvyššia; traja žiaci sú chorí; Vyvalil som oči a nebol som schopný slova. [P. Hrúz]; Poštárka je zo všetkého nesvoja. [I. Habaj]; d) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: zápas je už prehratý; Keď vypustili prvé umelé družice, celý svet bol ohromený. [R. Čižmárik]; V rožnom dome sú zmenené statické pomery, treba opraviť poškodené steny. [Vč 1984] e) rozličné okolnosti: tento stôl bude pre vás; benzín je po 40 korún predáva sa; sme tu autom prišli sme autom; My ti prisaháme, že to nie je na prúd, nie je v tom jediný spoj. [V. Klimáček]
2. ▶ v jednočlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi zima; je tu na nevydržanie, na zadusenie; Bolo mi zle, povedal som napokon a bolo mi do plaču. [N. Tanská]; Na autobus sa mi čakať nechcelo, lebo som mal dosť času, bolo vidno a príjemne. [P. Jaroš] b) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: doma už bolo všetko prichystané; zajtra bude zamračené c) hodnotenie: je s ním ťažko, bieda, kríž; je medzi nimi fajn; Nebude mu u mňa zle, zjesť i vypiť sa u mňa nájde, aj o nocľah sa postarám. [M. Zelinka]; Dievčatá sa nahrnuli do šatne a zrazu tam bolo ako v úli. [Pd 1995] d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť; nebolo s ním reči; bolo vidno, že to čítal; nebolo čo vysvetľovať; na to by vás bolo!; Bolo len na mne samom dokončiť, čo som začal. [P. Glocko]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom al. iným slovným druhom lexikalizované spojenie: b. na osoh (prospech) osožiť; b. na príčine spôsobovať; b. na prekážku prekážať; b. na škodu škodiť; b. pod paragrafom/pod zákonom byť chránený zákonom; b. v pomykove nevedieť sa rozhodnúť; b. v práve oprávnene konať; b. v stave urobiť niečo byť schopný; b. v styku s niekým stýkať sa; b. v strehu striehnuť; b. v súlade zhodovať sa; b. v tom (o žene) byť tehotná
V. ako samostatná morféma, pomocné sloveso v zložených slovesných tvaroch: riadil som, budem riadiť, riadil by som; je, bude riadený; bolo povedané; obed bude podávaný v jedálni; pre hustú hmlu nebolo vidieť ani na krok; Popoludnie už bolo hlboko pokľaklo do snehu, keď pribehla suseda. [P. Jaroš]; Nikdy by som sa nebol nazdal, čo som sa od neho dozvedel. [R. Sloboda]
◘ fraz. bolo ich ako maku veľa; byť ako na ihlách/na tŕní byť veľmi nervózny, netrpezlivý, nedočkavý; byť ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; byť [ako] v [siedmom] nebi byť veľmi šťastný, uveličený, nadmieru spokojný; byť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, sklesnutý, bezradný; byť ako živé striebro (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; byť ako pes a mačka mať s niekým spory, nedorozumenia; to je [ako] nebo a zem/peklo al. to je [ako] sto a jeden/[ako] tisíc a jeden to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci, to je veľký rozdiel; buď čo buď nech sa deje, stane čokoľvek; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; byť alfou a omegou niečoho byť podstatou, základom, tým najdôležitejším; byť čistý nemať v sebe drogy, abstinovať od drogy; byť ďaleko od pravdy mýliť sa; byť do vetra byť ľahkomyseľný, ľahkovážny; byť do všetkého hŕ konať unáhlene, nepremyslene; subšt. byť in a) mať o niečom prehľad b) byť v zhode s módou, s módnymi trendmi; byť kosť a koža byť celkom chudý, veľmi vychudnúť; byť krv a mlieko (obyč. o dievčati, o žene) a) byť očividne zdravý, pekný, bujný od zdravia b) mať kypré tvary; byť k svetu byť šikovný, schopný i pekný; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi/žarnovmi byť pod tlakom dvoch protichodných tendencií, pod nátlakom z dvoch strán; byť na dne a) byť úplne vyčerpaný b) prežívať hlboký úpadok (duševný al. materiálny), hlboko klesnúť, byť v najhoršom položení; byť na dobrej ceste správne postupovať, vystihnúť správny postup v istej činnosti; byť na chvoste zaostávať, nestačiť so silami, schopnosťami a pod., byť posledný; byť na mŕtvom bode zastaviť sa, nijako nepostupovať, stagnovať; byť na koni a) mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia b) tešiť sa z úspechu; byť na lopatkách prehrať, byť porazený; byť na mäkko byť dojatý; byť na niečo, na niekoho krátky a) nestačiť na niečo, na niekoho b) nevedieť si s niečím, s niekým poradiť; byť na niečo/do niečoho ľavý byť v niečom nešikovný, nemať schopnosti na niečo; byť na vážkach váhať, nevedieť sa rozhodnúť; byť na zlej adrese obrátiť sa nesprávnu osobu; byť niekde/u niekoho pečený-varený a) byť niekde, u niekoho častým, každodenným hosťom b) často niekde, k niekomu chodievať a cítiť sa tam dobre; byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť niekomu na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho; byť niekomu za pätami byť už blízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní a pod., doháňať niekoho; byť od macochy nemať plné práva, byť zaznávaný; byť od ruky (obyč. o mieste) byť vzdialený; byť odpísaný nemať nádej, stratiť význam, postavenie; byť odrezaný od sveta nemať spojenie s ostatnými ľuďmi, byť osamotený, odlúčený; byť piatym kolesom [na voze] byť zbytočný, zavadzať; byť pravou rukou niekoho/niekomu byť dobrým, užitočným, nenahraditeľným spolupracovníkom, pomocníkom niekoho, niekomu; byť pod papučou (o ženatom mužovi) byť v područí ženy; byť pod parou byť pod vplyvom alkoholu; byť predo dvermi byť blízko; byť pri dobrom zdraví al. byť pri sile cítiť sa dobre fyzicky; byť pri groši/pri peniazoch mať peniaze; byť pri chuti mať chuť na niečo; byť pri kormidle/vesle ovládať situáciu; byť pri [mastnom] hrnci al. byť pri [plnom] válove ťažiť, obohacovať sa z význačného postavenia, mať, obyč. nezaslúžene, neoprávnene dobré príjmy, výhody a pod.; byť s niekým jednej mysle al. byť zajedno/zadobre s niekým al. byť s niekým jedna ruka zhodovať sa, byť v dobrom, priateľskom vzťahu s niekým; byť s niekým na vojnovej nohe al. byť si vo vlasoch s niekým mať s niekým spory; byť si na čistom s niečím, s niekým mať o niečom, o niekom jasnú predstavu, bezpečne niečo vedieť; byť si s niekým kvit byť s niekým vyrovnaný; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; byť škrob byť lakomý; byť tŕňom v oku niekomu prekážať, zavadzať niekomu, byť nemilým; byť v centre diania al. byť pri tom aktívne sa zúčastňovať na niečom; byť v kaši ocitnúť sa v nepríjemnej, trápnej, zlej situácii; byť v niečom [až] po krk/po uši a) byť na niečom zainteresovaný b) byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený a pod. c) byť zaľúbený do niekoho; byť v niečom doma dokonale sa vyznať v niečom, ovládať niečo; byť v ofsajde byť v nevýhode; byť v plienkach byť na začiatku, bez skúseností; byť v rokoch mať vyšší vek; byť v tvŕdzi/v úzkych ocitnúť sa v ťažkej, zlej situácii, nevedieť si pomôcť; byť vo svojom živle vyznať sa v niečom (a rád to robiť); byť/nebyť vrecom/mechom/cepom udretý byť, nebyť hlúpy, obmedzený; byť všetkými masťami mastený/mazaný byť prefíkaný, prešibaný; byť všetkými desiatimi za niečo súhlasiť s niečím; byť z lacného kraja a) chcieť niečo kúpiť neprimerane lacno, skoro zadarmo b) chcieť niečo dosiahnuť bez námahy; byť z tvrdého dreva [kresaný] a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať, zniesť; byť za horami veľmi ďaleko; je po paráde vec sa skončila, vybavila; je po radosti výraz sklamania, keď niečo nevyšlo, nepodarilo sa; je to do jedu hnevá ma to; je to na dobrej ceste niečo sa dobre vyvíja, má nádej na úspech; je to na smiech je to smiešne; je to na zaplakanie je to smutné; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa; nebolo na ňom suchej nitky bol premočený; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; niečo mu je proti srsti al. niečo mu nie je po srsti niečo sa mu nepáči, nevyhovuje mu to, nie je mu to vhod; niet (nebolo) mu páru al. niet nad niečo, nad niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší a pod.; sú rovnaká krvná skupina zhodujú sa názorovo, presvedčením, vkusom a pod.; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať; to je iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné, to má iný (obyč. opačný) ráz (často aj konštatovanie zmeny situácie, omylu a pod.) b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to nie je čistá robota/práca al. to nie je po dobrom/s dobrým al. to nie je s kostolným riadom/poriadkom niečo nie je tak, ako má byť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; [už] je na druhom svete/na pravde božej/v zemi/pod zemou al. už je tam zomrel ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. bez jednej ovce bude salaš a) jeden prípad nie je rozhodujúci b) mienka, konanie jednotlivca vo vzťahu k ostatným nerozhoduje; kde [nič] nieto/niet, tam ani smrť neberie; komu niet rady, tomu niet pomoci; niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti a pod. sa pominú, zmenia
▷ opak. bývať¹ -va -vajú -val, bývavať -va -vajú -val

bývanie -ia s. ▶ miestnosť, miestnosti, v ktorých jednotlivec al. rodina žije, má svoje bydlisko; syn. byt, príbytok: pohodlné, moderné b.; chránené b. pre zdravotne postihnutých ľudí; zabezpečiť núdzové b.; predplatiť si časopis o bývaní; expozícia ľudového bývania; Trocha ďalej je šopa, v ktorej bolo drevo a bývanie pre zvieratká. [J. Gregorec] ▷ ↗ i bývať²

bývať² -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (kde) ▶ byť usadený, žiť v istom príbytku, mať (trvalé) bydlisko: b. v paneláku, v rodinnom dome, vo vile; b. v centre mesta, na vidieku; b. v podnájme; b. na prízemí, na druhom poschodí; b. na Jasovskej ulici; náklady na bývanie; Za tri roky bývania v činžiaku sa nikto s nikým nepovadil ani neznepriatelil. [NP 1987] ◘ fraz. bývať pánubohu za chrbtom na vzdialenom, odľahlom mieste; bývať s niekým pod jednou strechou mať spoločnú domácnosť

byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame „jestvovať“ i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);

zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie; v plnom význame „jestvovať“ i neos. niet, nieto s 2. p.), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);

prech. súc, arch. byvší;

rozk. buď, buďte;

bud. bude;

min. bol nedok., zried. i dok.

I. používa sa v plnom význame

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. (prísl.) Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.

● nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo); niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.

● buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek; čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);

3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.) — Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne; boli po lekára; bol v hore po drevo; bol som kosiť; Jerguš bol navštíviť svoju mamku. (Ondr.)

4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži

● (už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel; už sú tam, u boha (Taj.) zomreli; byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa; byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii; byť na mizine; byť na nohách chodiť; byť na koni tešiť sa z niečoho; byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;

5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.); Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)

6. znamenať, značiť, mať význam; rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. (prísl.)

● to jest (skratka t. j.) to znamená; vlastne, totiž;

7. hovor. bud. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)

II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa

1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)

2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)

III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch; A) v dvojčlenných vetách; a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf; b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.); B) v jednočlenných vetách; a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič; je mi smutno, veselo; je mi do smiechu, do plaču, na vracanie; je tu na nevydržanie; dnes je jasno, teplo, pekne; b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda; je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné; už je načase; c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo, nebolo, bude možno; bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno; bolo dostať

● byť niekomu na škodu, na osoh; niečo je na predaj; byť pri peniazoch, pri chuti mať peniaze, chuť; byť pri vedomí; niečo je na smiech, na jed, do jedu; niečo je na zaplakanie smutné; niekto je na poľutovanie úbohý; už je po ňom zomrel, zahynul; je po radosti pominula; hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí; je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania; nebude od veci nebude nevhodné; niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;

IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som; je napísané;

nedok. opak. bývať i bývavať

bývať¹, -a, -ajú nedok. trvale sa zdržiavať v istom príbytku, byť niekde ubytovaný; mať niekde bydlisko, sídlo, žiť niekde: b. v novom domove, v peknom byte; b. v meste, na dedine; b. na (v) prízemí, na druhom poschodí; spoločné bývanie; v ktorých krajoch bývajú Slováci (Škult.); V deravej kabanke bývalo myší pár. (Bedn.); pren. Často pravdu vykolú odtiaľ, kde by mala bývať. (Taj.)

● zastar. b. na hospode (Kuk., Tim.) byť niekde ubytovaný; Už (babička) na cintoríne býva (Mih.) zomrela

bývať² i bývavať, -a, -ajú nedok. opak. k byť: Večer bývam obyčajne doma. — V kancelárii ma ani nezbadali, ako čo by som bol býval vzduchom. (Jes.) Bolo živo na dedine, ako bývava pred večerom. (Tim.)

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b1_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

bývať¹ p. byť

bývať² nedok. csl trvalo niekde žiť, byť ubytovaný: Sa to volalo koliba, ďe zme bívali (Kľak NB); Tam, čo bívam ja, to je postavené z vipálenej cehli ručnéj (Podmanín PB); Zme bivaľi ošem, dzešedz i dvanazd v jednej hiži (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. bívat na hofierském (Hlboké SEN) - v prenajatom dome; bíva tan, dze pambo dobrú nodz dává (Bošáca TRČ), bívá pánubohu za chrptem (Kuchyňa MAL), bívá na vihnanisku (Revúca) - za dedinou al. na odľahlom mieste

bývať¹ frekv k byť: odkladana vecz nykdi dobra nebywa (SKLABIŇA 1560); po zymě býwá léto (KO 1782); ga lenivy, ty leniva, v takom dome chleba nebiva (KC 1791)

bývať² ndk mať príbytok, žiť niekde: w Trnawie aneb Presporku roskazaw sj swim lugiom, kteri tam biwajiu, abi nam hospodu ukazaly (s. l. 1680); dom, w kterim biwam a žigem (SPIŠ 1719); na gednom dwore s nimy biwa (DRAŽKOVCE 1730); Keviczky Adam, manzelka po poziczany takowich padesiaty zlatich spolu a na gednom chlebe biwaly a žily (DIVIAKY 1736)