búrne, búrno p. búrny
búrny príd. kniž. nepokojný, búrlivý, rozbúrený: b-e časy (Kuk.), b. vek (Vlč.), b-e more (Hviezd., Vaj.), b-e vody (J. Kráľ); neskrotená b-a krv (Ráz.), b-a pieseň pusty (Vans.); b. vietor (Šolt.), b-e vlny (Vaj.), b. život (Kuk.), za búrnej tmavej noci (Kras.);
búrne/-o prísl.: Cíti v žilách búrne kolovať mladú krv. (Ráz.) Hron kalné vody búrno valí. (Sládk.)