búda -y búd ž.
1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov
2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.
3. pejor. (stará) budova: stará b.;
búdka -y -dok ž. zdrob. k 1, 2: telefónna b., vtačia b.; šepkárska b. (v divadle)
búda búdy búd ž.
búda búdy búd ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ jednoduchý nízky (drevený) domček: plechová, preglejková b.; poľovnícka, strážna b.; trhovnícke, záhradné búdy; Otec podľa starého zvyku spával po kanceláriách a palierskych búdach. [P. Karvaš]; Keď na druhý deň ráno vyšli z doštenej búdy, v ktorej spávali, na oblohe už svietilo slnce. [V. Šikula] 2. ▶ drevený úkryt pre domáce zviera, obyč. psa: psia b.; šteňa zaliezlo do búdy 3. pejor. ▶ (stará, nevyhovujúca) budova: potuchnutá, rozpadávajúca sa b.; v tej búde nebolo ani ústredné kúrenie; Mali by sme si zohnať riadny byt, lebo v tejto búde sa časom vyskytnú aj horšie problémy. [R. Sloboda] ◘ fraz. hovor. Jano z búdy nadávka nespoločenskému, neohrabanému, trochu hlúpemu človeku ▷ zdrob. ↗ búdka
búda p. budova, dom 1
budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod. • stavba • stavisko • dom • zried. stavanie: budova, stavba je pred dokončením • expr. barak • pejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej palác • zastar. budúnok
p. aj dom
dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)
2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť
búda, -y, búd ž. jednoduchý domček, obyč. z dosák, prútia, slamy ap.: drevena b., poľovnícka b., cigánska b., psia b.; bývať, spávať v b-e;
pren. pejor. stará budova, starý dom: V starej búde na poschodí bol kedysi fotografista. (Bod.)
● hovor. Jano z búdy nadávka nespoločenskému, neohrabanému, trochu hlúpemu človeku;
búdka, -y, -dok ž. zdrob.: strážna b., telefónna b., záhradná b.; div. šepkárska b.
búda ž. (bujda, buďa) 1. csl jednoduchá stavba, domec, prístrešok: No teda, placu bolo aj na troch tej búďe (Tek. Breznica NB); Poton zaz aj dale sa choďilo po horách robiť aj na duže a bez búdi (Dol. Súča TRČ); Búdi ve vinohradoch boli z oklepe aj z došék (Hor. Orešany TRN); Psa buda pulna bľichoch (Hubošovce SAB); psačá búda (Trakovice HLO); slamenná búda (Blatné MOD) L. hajnícká búda (Vinosady MOD, Dol. Orešany TRN), hajnícká bujda (Čataj MOD) - strážny objekt vo vinohrade; búda na sikačku (Budikovany RS, Sirk REV) - požiarna zbrojnica 2. expr. chatrč, biedny ošarpaný domec: Že sa ňehambí f takéj búďe bívať! (Košťany n. Tur. MAR); Dom majú len takú starú búdu (Návojovce TOP); Ti maž holu budu, ti śe ňerachuj ku gazdoj! (Sobrance); buda (Vranov) 3. rôzne prístrešky a. šopa: Pu̯ovali zvírence, pu̯oti, búdi (Záh. Ves MAL) b. márnica: Už opravili búdu, no šak to bola hamba a potupa na celú dzedzinu (Bzince p. Jav. NMV); smrtňí búda (Záh. Ves MAL) 4. jzsl vin. expr. spletené ovisnuté vršiaky viniča: Už_e to tí hrozne v búdách, mosíme ín spravid luft a postŕhad vŕší (Dvorníky HLO); Ked boli visoké vrški, to sa snímalo, abi neboli búdi (Vinosady MOD)
bujda p. búda
búda ž prístrešok z dosák al. z iného ľahkého materiálu, domček: ptáčnik posypuge wabau (:zrnem:) a skloniwsse (:uchiliwsse:) se do búdy (:kramu skrijsse:), lúdj (:wábi:) ptaki (OP 1685); robily trya alčya na pltyach budy (ŽILINA 1693-94); nubilar: ssopa, pod kteru se lidé pred dessten skowawagú, búda; kozy chlew, búda; búda barwená, pod kterů ďiwadla dělali (KS 1763); w gednég búďe dwa nebidľá nikdi slimáci (BE 1794) v ulite; x. pren náb wečne budj anebo stanj sobe zaslybowatj smegj (CS 18. st) večný život; -ka [-u-, -o-] dem: 1. domček: pani sstellare nemagi sobe samy buotky robit (OCHTINÁ 1697); budka na winicy (CO 17. st) 2. zariadenie na pridŕžanie nohy koňa: udeleg koni budku a wstaw mu nohu (RG 18. st)