búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny; b. päsťou na stôl, o stôl; b. dverami; b-li sa jedna do druhej; b. sa do pŕs
búšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo; krv mu b-i v hlave; b-enie srdca
búšiť sa -ši sa -šia sa búš sa! -šil sa -šiac sa -šenie sa dok. expr. 1. (do čoho) ▶ pri pohybe, nárazom sa dotknúť, obyč. nejakej časti tela, buchnúť sa, udrieť sa: búšil sa do hlavy; b. sa do pŕs na znak dotvrdenia pravdivosti výpovede 2. (do koho, do čoho) ▶ pri pohybe prudko naraziť; syn. vraziť: Skoro sa búšila na ceste do ľudí. [J. C. Hronský]
búšiť1 -ši -šia búš! -šil -šiac -šenie dok. expr. zried. (čím; do koho, do čoho; koho do čoho; zried. na čo) ▶ nárazom, úderom zasiahnuť, buchnúť, udrieť: b. päsťou na dvere; z celej sily mu búšil do žalúdka; uragán celou silou búšil do lode; Tak som ho búšil do pŕs, že sa skoro zašiel. [J. C. Hronský]
búšiť2 -ši -šia búš! -šil -šiac -šiaci -šenie nedok. expr. 1. (ø; (čím) do čoho; na čo) ▶ nárazmi, údermi zasahovať, búchať, udierať: b. sekerou do dreva; b. päsťou na dvere; b. do klávesnice; dážď, vietor búši do okien; Žena neúnavne búšila do kobercov, akoby to boli jej osobní nepriatelia. [J. Blažková]; Bubeník búšil do svojho plechového bubna. [LT 1998] 2. ▶ (o krvi, o srdci) rýchlo, hlasne, výrazne tepať, búchať: srdce mu prudko búšilo; búšenie srdca; Krv mi búšila v ušiach ako naplno bežiace čerpadlo. [H. Zelinová]; Strach, ktorý ti naplnil hruď, búšil v srdci a v hlave. [J. Puškáš] 3. (do koho, do čoho; ø) ▶ znepokojovať niekoho, napádať niekoho, niečo (fyzicky aj slovne), dorážať, útočiť: b. niekomu do svedomia; b. do verejnej mienky; Domáci neúnavne búšili do súpera. [Sme 2002] hrali útočnú hru; Novinárska obec rôznymi kanálmi búšila do orgánov činných v trestnom konaní. [VNK 1999] ▷ opak. búšievať -va -vajú -val
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
búšiť1 p. udrieť 1
búšiť2 p. biť 1, 3
pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
búšiť1, -i, -ia dok. expr. (koho, čo, do koho, do čoho, čím, zried. i na čo, o čo, bás. arch. i v čo) udrieť, vraziť, buchnúť: Búšila ho po hlave neviditeľná päsť. (Jes.) Mať búšila jedno i druhé (dieťa) po chrbte. (Taj.) Rukoväť búšila do mňa a zhodila ma do vody. (Janč.) Podkovou mu búšil do pravej sluchy. (Fig.) Hlavou búšil do steny. (Hor.) Sudca búši na stôl. (Stod.) Búšil päsťou o stôl (Chrob.) Búšil dvermi a rozhnevaný odišiel. (Kuk.); pren. žiaľ, čo si búšil v srdce (Pláv.)
● krv mu (jej) búšila do tváre pocítil (-a) prudký nával krvi do tváre
|| búšiť sa
1. (do koho, do čoho, o čo, s kým) zraziť sa s niekým, vraziť, naraziť do niekoho: Ona búši sa pritom do muža a tento do pece tak, že kachle preboril. (Záb.) Búšili sa jedna do druhej. (Tim.) V bráne sa temer búšila do listára. (Skal.) Zavše sa i hodne búši o debnu. (Šolt.); o skalu sa (vlna) búši (Vaj.);
2. (do čoho, arch. i v čo) udrieť sa, buchnúť sa: Zastane pred ňou a búši sa do pŕs. (Tim.) Zrazu búšil sa do čela. (Kuk.) „Môj!“ A búšil sa ukrutne v prsia. (Kuk.)
búšiť2, -i, -ia, kniž. zastar. i bušiť, -í, -ia nedok. expr. (bezpredm., do čoho, na čo, arch. i v čo) búchať, udierať, biť, tĺcť: Srdce mu divo búšilo. (Laz.) Štyri ruky búšili na úbohé klávesy. (Vaj.) Búšiš doň (do stromu) sekerou, kým sa nevyvráti. (Chrob.); kým v nás srdce búši (Hviezd.); Bušila päsťou v útes. (Hviezd.) Krv mi buší v hlave. (Min.); búšenie srdca
● s búšiacim srdcom robiť niečo s pocitom strachu, úzkosti