Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny; b. päsťou na stôl, o stôl; b. dverami; b-li sa jedna do druhej; b. sa do pŕs


búšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo; krv mu b-i v hlave; b-enie srdca

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
búšiť ‑i ‑ia dok. i nedok.

búšiť sa -ši sa -šia sa búš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


búšiť -ši -šia búš! -šil -šiac -šenie dok. (buchnúť)

búšiť -ši -šia búš! -šil -šiac -šiaci -šenie nedok. (búchať)

búšiť sa -ši sa -šia sa búš sa! -šil sa -šiac sa -šenie sa dok. expr. 1. (do čoho) ▶ pri pohybe, nárazom sa dotknúť, obyč. nejakej časti tela, buchnúť sa, udrieť sa: búšil sa do hlavy; b. sa do pŕs na znak dotvrdenia pravdivosti výpovede
2. (do koho, do čoho) ▶ pri pohybe prudko naraziť; syn. vraziť: Skoro sa búšila na ceste do ľudí. [J. C. Hronský]


búšiť1 -ši -šia búš! -šil -šiac -šenie dok. expr. zried. (čím; do koho, do čoho; koho do čoho; zried. na čo) ▶ nárazom, úderom zasiahnuť, buchnúť, udrieť: b. päsťou na dvere; z celej sily mu búšil do žalúdka; uragán celou silou búšil do lode; Tak som ho búšil do pŕs, že sa skoro zašiel. [J. C. Hronský]


búšiť2 -ši -šia búš! -šil -šiac -šiaci -šenie nedok. expr. 1. (ø; (čím) do čoho; na čo) ▶ nárazmi, údermi zasahovať, búchať, udierať: b. sekerou do dreva; b. päsťou na dvere; b. do klávesnice; dážď, vietor búši do okien; Žena neúnavne búšila do kobercov, akoby to boli jej osobní nepriatelia. [J. Blažková]; Bubeník búšil do svojho plechového bubna. [LT 1998]
2. ▶ (o krvi, o srdci) rýchlo, hlasne, výrazne tepať, búchať: srdce mu prudko búšilo; búšenie srdca; Krv mi búšila v ušiach ako naplno bežiace čerpadlo. [H. Zelinová]; Strach, ktorý ti naplnil hruď, búšil v srdci a v hlave. [J. Puškáš]
3. (do koho, do čoho; ø) ▶ znepokojovať niekoho, napádať niekoho, niečo (fyzicky aj slovne), dorážať, útočiť: b. niekomu do svedomia; b. do verejnej mienky; Domáci neúnavne búšili do súpera. [Sme 2002] hrali útočnú hru; Novinárska obec rôznymi kanálmi búšila do orgánov činných v trestnom konaní. [VNK 1999]
opak. búšievať -va -vajú -val

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


búšiť1 p. udrieť 1


búšiť2 p. biť 1, 3


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

búšiť1, -i, -ia dok. expr. (koho, čo, do koho, do čoho, čím, zried. i na čo, o čo, bás. arch. i v čo) udrieť, vraziť, buchnúť: Búšila ho po hlave neviditeľná päsť. (Jes.) Mať búšila jedno i druhé (dieťa) po chrbte. (Taj.) Rukoväť búšila do mňa a zhodila ma do vody. (Janč.) Podkovou mu búšil do pravej sluchy. (Fig.) Hlavou búšil do steny. (Hor.) Sudca búši na stôl. (Stod.) Búšil päsťou o stôl (Chrob.) Búšil dvermi a rozhnevaný odišiel. (Kuk.); pren. žiaľ, čo si búšil v srdce (Pláv.)

krv mu (jej) búšila do tváre pocítil (-a) prudký nával krvi do tváre

|| búšiť sa

1. (do koho, do čoho, o čo, s kým) zraziť sa s niekým, vraziť, naraziť do niekoho: Ona búši sa pritom do muža a tento do pece tak, že kachle preboril. (Záb.) Búšili sa jedna do druhej. (Tim.) V bráne sa temer búšila do listára. (Skal.) Zavše sa i hodne búši o debnu. (Šolt.); o skalu sa (vlna) búši (Vaj.);

2. (do čoho, arch. i v čo) udrieť sa, buchnúť sa: Zastane pred ňou a búši sa do pŕs. (Tim.) Zrazu búšil sa do čela. (Kuk.) „Môj!“ A búšil sa ukrutne v prsia. (Kuk.)


búšiť2, -i, -ia, kniž. zastar. i bušiť, -í, -ia nedok. expr. (bezpredm., do čoho, na čo, arch. i v čo) búchať, udierať, biť, tĺcť: Srdce mu divo búšilo. (Laz.) Štyri ruky búšili na úbohé klávesy. (Vaj.) Búšiš doň (do stromu) sekerou, kým sa nevyvráti. (Chrob.); kým v nás srdce búši (Hviezd.); Bušila päsťou v útes. (Hviezd.) Krv mi buší v hlave. (Min.); búšenie srdca

s búšiacim srdcom robiť niečo s pocitom strachu, úzkosti

búšiť nedok. pulzovať, biť (o srdci): Srco mi búši, tak son sa zľakala (Čičmany ŽIL)

búšiť dok.
1. jor naraziť do niekoho al. niečoho: Iďem po ďeďiňe službu držác a tu odrazu búšim do jednej postavi (Malatiná DK); A to drevo zakaždím búšiu̯o do pňä ľebo inďe (Zázrivá DK)
2. miest. strsl udrieť: Chlab viskočiu̯ a búšiu̯ ho po hlave (Lipt. Matiašovce LM); Tag mi búšeu̯ do pleca, že son narás spadla (Kociha RS); Búšeu̯ son mu medzi oči, sopľejkovi (Kalinovo LUČ)
3. spadnúť niekam: Kebi si ňebou̯ dau̯ pozor, bou̯ bi búšiu̯ do takej jämi (Žaškov DK)
4. prudko vniknúť, vovaliť sa: Bolo veľkuo vlnobiťá a búšilo nám toľko vodi do šífi, čo nám celkom spodňie lúška zaľálo (Lokca NÁM)

búšiť nedok. pulzovať, biť (o srdci): Srco mi búši, tak son sa zľakala (Čičmany ŽIL)

búšiť dok.
1. jor naraziť do niekoho al. niečoho: Iďem po ďeďiňe službu držác a tu odrazu búšim do jednej postavi (Malatiná DK); A to drevo zakaždím búšiu̯o do pňä ľebo inďe (Zázrivá DK)
2. miest. strsl udrieť: Chlab viskočiu̯ a búšiu̯ ho po hlave (Lipt. Matiašovce LM); Tag mi búšeu̯ do pleca, že son narás spadla (Kociha RS); Búšeu̯ son mu medzi oči, sopľejkovi (Kalinovo LUČ)
3. spadnúť niekam: Kebi si ňebou̯ dau̯ pozor, bou̯ bi búšiu̯ do takej jämi (Žaškov DK)
4. prudko vniknúť, vovaliť sa: Bolo veľkuo vlnobiťá a búšilo nám toľko vodi do šífi, čo nám celkom spodňie lúška zaľálo (Lokca NÁM)


búšiť sa dok.
1. naraziť do niečoho a udrieť sa: V noci pomedzi strome búšev sa kamarát čelon do stroma (Turíčky LUČ)
2. expr. zaľúbiť sa: búšiť sa do ňiekoho (Mošovce MAR)

búšiť dk udrieť, buchnúť, vraziť: ojom do chrpta Duchajowi staremu ag do wola jeho bušiti a pichnuti dal (s. l. 1777); tam bude staty hagduch, teda ho ty buss mezi plecga čekanom (KRUPINA 18. st); b. sa do koho/čoho naraziť: bussil sa rukamy do Visnyouskeho (DRAŽKOVCE 1759)

v sluchách mi búšila me battait dans les tempes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu