Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

buk -a m.

1. listnatý strom s hladkou striebrosivou kôrou rodiaci bukvice, bot. Fagus

2. bukové drevo; výrobok z neho: lavica z b-a

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový b.

● zdravý, mocný ako b.; chlap ako b. statný, zdravý; expr. robiť niečo od b-a do b-a bez plánu; neporiadne;

bukový príd.: b-é drevo, b-á hora;

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

búčik -ka pl. N -ky, bučok bučka pl. N bučky, búčok búčka pl. N búčky m. zdrob.

buk buka pl. N buky m. 1. ▶ listnatý strom so sivou hladkou kôrou, rozložitou korunou, lesklými listami a plodmi bukvicami: mohutný, košatý b.; kôra, plody, sadenice bukov; Deň bol chladný, taký, aký býva, keď bronejú buky. [H. Zelinová]; bot. b. lesný Fagus sylvatica
2. ▶ drevo z tohto stromu: stôl z buka
3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: lamely z buka
◘ fraz. akoby [bol] z buka spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; chlap ako buk statný, zdravý; mocný ako buk veľmi; zdravý ako buk úplne; hľadí/gáni ako hrom do buka nahnevane, nevraživo; [čo] z buka spadol? je taký nevedomý, neinformovaný?; merať/robiť niečo od buka do buka bez plánu, nepresne, neporiadne
▷ búčik -ka pl. N -ky, búčok, bučok -čka pl. N -čky m. zdrob. k 1: Podpílený starý buk zvalil sa priekom na zoťatý tenký búčik. [Ľ. Ondrejov]; Jednou rukou sa zachytil o bučka, druhou vytiahol k sebe otca s kufrom. [L. Ťažký] ◘ fraz. spoza bučka al. poza bučky a) tajne, nepriamo b) od chrbta, zákerne ▷ bučisko -ka bučísk s., v sg i m. zvel.: vysoké b.; Mohutný bučisko, ležiaci navrchu, sa pomaly navalil a padal dolu. [P. Štrelinger]

búčok, bučok p. buk

buk, -a m. horský listnatý strom; bot. b. lesný (Fagus silvatica)

● zdravý, mocný ako b.; chlap ako b. zdravý, silný; robiť niečo od buka do buka bez plánu, náhodne, hocijako, neporiadne; hovor. Vari si z buka padol? a) Kde si sa tu vzal?; b) Netáraj! (ak niekto hovorí od veci); Zagánil na ňu ako hrom do buka (Tat.) nahnevane, nevraživo;

bukový príd.: b-é drevo, b-á hora;

búčok i bučok (nár. i buček), -čka i búčik, -a m. zdrob. mladý buk

● poza bučky, spoza bučkov, spoza bučka zákerne od chrbta, po zbojnícky; ísť, chodiť poza bučky na zboj