bor, bôr -u m.
1. borovica, sosna
2. borina: tmavý b., b. šumí;
borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo
● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;
bôrik -a m. zdrob.
borový, bôrový -vá -vé príd.
borový, bôrový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na bor, na bôr; syn. borovicový: b. háj; borové lesy; bôrové šušky, ihličie; b. porast; lesné bôrové húštiny; starý dedinský dom z borových brvien [M. Zelinka]; zool. byľomor borový Thecodiplosis brachyntera ◘ fraz. figu/šušku borovú nič, vôbec nie
bor i bôr, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. ihličnatý strom, borovica, sosna: Bor vyčnieva svojou mohutnou korunou. (Kuk.); košatý bôr (Urbk.);
2. borovicový les, borina: zelené b-y, tmavý b., b. šumí; velebné ticho boru (Vlč.); slnko zapadlo za bor (Vaj.);
borový i bôrový príd.: b. les, b-é porasty, b-é šušky, b-é ihličie, b-é drevo
● žart. figu (šušku) borovú (napr. vieš, dostaneš ap.) nič;
bôrik, -a m. zdrob.
bôrový p. bor
bor, bôr m. i bôra ž. 1. čiast. strsl a jzsl ihličnatý strom, bot. borovica lesná (Pinus sylvestris): Na Prusľoukách pod buorama bívaľi voľakedi chírňe majáľesi (Pukanec LVI); Pasáci si z mladej buori urobeľi kadup a doňho zbieraľi jahodi (Súľov BYT); Vrani na visokích bóroch (Šurany NZ); S toho bóra buďe dobrá puntovica (Ludanice TOP); buor (Mošovce MAR); buora (Prievidza) L. červení bór (Ludanice TOP), masní bor, strapatí bor (Brestovec MYJ) - druhy borovice 2. záh borovicový les: Biu̯o to v bori ve strelnici tak ale ve sedemaštiricátém (Prievaly SEN); Od mau̯a chodzívali do búru zbírat (Malacky); buora (Mošovce MAR) 3. ihličnatý ker, bot. borievka obyčajná (Juniperus communis) a jej porast: Podel tétok cesti roste len bóra (Val. Belá PDZ); bór (Kolárovice BYT) 4. expr. lenivá ťarbavá žena: Ňiž ňerobí, taká buora ňetrebná, ľeňivá (Prievidza); borový i bôrový príd. k 1: buorovuo drevo (Hliník n. Hron. NB); buorovie ťiče (Pukanec LVI); bórové drevo (Bánovce n. Bebr.); borové drevo (Hlboké SEN)
borový i bôrový príd. 1. tek, gem, trenč, nitr, záh súvisiaci s borovicou sosnou al. s borovicovým porastom: U náz večinou dostávame len buorovuo drevo (Hliník n. Hron. NB); Buorovie ťiče sa naňišt, po roku zhňiju (Pukanec LVI); Rostú na skalách, de sú bórové stromi (Šurany NZ); Bórové drevo je maké (Bánovce n. Bebr.); Na borovej mladziňe bola čašká okida z mokrého sňahu (Brvnište PB) L. boroví koreň (Bošáca TRČ) - koreň z bôru na liečivý odvar; boroví met (Rozbehy SEN) - tmavý medovicový med z borovicovej znášky 2. v dvojslovnom názve huby: bóroví hríp (Bošáca TRČ), boroví hríp (Uhrov. Podhradie BÁN) - jedlá huba, bot. masliak obyčajný (Suillus luteus)
bôrový p. borový