bôľ -u m. teles. al. duš. bolesť: tupý b.; plakať od b-u
bôľ bôľu pl. N bôle G bôľov m. 1. ▶ pocit duševného utrpenia, duševná bolesť; syn. žiaľ, smútok: veľký, neutíchajúci b.; zmierniť niekomu b.; vylievať si bôle; Človek, ktorý mnohým ľuďom spôsobil veľa bôľu. [I. Habaj] 2. ▶ pocit telesného utrpenia; syn. bolesť: cítiť, premáhať b.; Nepomrvil som preto ani prstom, radšej som trpel bôľ. [F. Švantner]; Keď sa žene ohlásili bôle, baby vyhnali chlapov z chalupy. [V. Ferko] ◘ parem. väčší bôľ býva od jazyka ako od meča
bôľ p. smútok
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
bôľ, -u m.
1. telesné utrpenie, telesná bolesť: Stisne zuby, aby nezastonal, aby navykríkol od bôľu. (Kuk.) Dobre sa od bôľu na steny nedriape. (Dobš.); trápený telesným bôľom (Tim.); Na bôle som nemala času. (Tat.)
2. duševné utrpenie, duševná bolesť, žiaľ, súženie: hlboký, ťažký, horký b.; zúfalý b. (Taj.), nemý b. (Žáry); hryzavý bôľ nad nešťastím národným (Vaj.); zomrela bôľom (Jil.); Dušu bôľ mi zviera. (Podj.) Srdcom zalomcoval krutý bôľ. (Fr. Kráľ); srdce sa mu od b-u zovrelo; bás. srdca b.
(jeden) bôľ; (bez) bôľu; (k) bôľu; (vidím) bôľ; (ó) bôľ!; (o) bôli; (s) bôľom;
(tri) bôle; (bez) bôľov; (k) bôľom; (vidím) bôle; (ó) bôle!; (o) bôľoch; (s) bôľmi;