bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.
bôčik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
bôčik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. expr. ▶ bok ľudského tela, obyč. detský: poštekliť bábätko na bôčiku; Deti prestanú tancovať, podoprú si bôčiky, utierajú si spotené čielka, odfukujú. [Vč 1973] 2. ▶ tučné mäso z boku brava: hrubý, mastný, prerastený b.; pečený, údený, plnený b.; nakrájať plátky bôčika; Bôčik prešpikoval cesnakom a vložil do rúry. [M. Zelinka]
bok boka/boku pl. N boky m. 1. ▶ postranná časť tela: ľavý, pravý b.; ležať, spať na boku; prehadzovať sa, otáčať sa z boka na b.; Prevalila sa na bok ako veľká ryba. [H. Zelinová]; pichá ma, kole ma v boku; potrav. hovädzí, teľací, bravčový b. časť jatočne spracovaného mäsa; b. slaniny dlhší pás slaniny určený na údenie, pôlt 2. obyč. pl. boky ▶ časť tela v bedrovo-driekovej oblasti: úzke, široké, oblé boky; zmerať obvod bokov; priberať v bokoch; tanečníci sa držia za boky; Okolo bokov si opásala hrubé vrece. [F. Švantner] □ ruky v bok! povel na postoj 3. ▶ postranná časť niečoho: ľavý, pravý b. lode; boky skrine; Šéfka musela dávať pozor, aby jedným bokom auta nezaprela do skaly. [A. Bednár]; Spustili sa jesenné dažde, do chalupy nám pršalo, severný bok začalo odúvať. [V. Mináč] 4. ▶ časť nachádzajúca sa na bočnej strane, bokom (obyč. o území, ploche): priblížiť sa z pravého boku; pozerať od boku; strmé boky vrchu; východný b. Malých Karpát; osada uzavretá z obidvoch bokov horami □ vpravo/vľavo v bok! povel na obrat vpravo/vľavo ◘ fraz. bok po boku spoločne; dať niekomu, niečomu po boku/do boka ublížiť niekomu, niečomu; podopierať si boky nič nerobiť; smial sa, až sa za boky chytal veľmi; vyspať sa na oba boky dosť; z boka na bok [kývať sa, hojdať sa, skákať, behať] z jednej strany na druhú ▷ po boku predl. s G ▶ vyjadruje spojenosť, spoluprácu s niekým; syn. spolu s: hrať po boku slávneho herca; žiť po boku niekoho s niekým; stáť po boku niekoho podporovať ho; Špeciálne vycvičený oddiel putoval divočinou a po boku britskej koloniálnej armády bojoval proti Indiánom. [InZ 2002]; zdrob. ↗ bôčik
bôčik p. bok
bok, -a/-u m.
1. postranná časť tela: vraziť, štuchnúť niekoho do b-u; prevaľovať sa z b-a na b., obrátiť sa na druhý b., pichá ma v b-u; ľud. b. slaniny pôlt
● smial sa, až sa za b-y chytal (o neviazanom smiechu); hovor. vyspať sa na obidva b-y dosť; podopierať si b-y nič nerobiť, byť nečinný; kniž. bojovať b. po b-u spoločne;
2. bočná strana niečoho: b. voza, b. lode; b-y oltára (Tim.) strany; Pozerá dlho od boku na jej tvár (Tim.) zo strany; z druhého b-u záhrady (Kal.) z druhého konca; dostať sa niekam, priblížiť sa z (pravého, ľavého) boku zo strany; tel. vpravo, vľavo v b., ruky v b. (povely)
● kývať sa, hojdať sa z b-a na b., chodiť, behať, skákať z b-a na b. z jednej strany na druhú; stáť na b-u bokom, stranou, povedľa;
bokový príd. zried.: b-é ornamenty (Vaj.);
bôčik, -a/-čka m. zdrob. expr. k 1
boček p. bôčik
bôčik (boček) 1. jor, lipt, top, záh prerastené mäso z boku brava: Buočik sa dávau̯ ako kajzerfľajš, zaúďiu̯ sa (Dol. Kubín); Zaúďiťe nám buočik? (Lipt. Hrádok LM); Jeden buočik pomeleme do klobás (Návojovce TOP); boček (Hlboké SEN, Lamač BRA) 2. sšar obyč. mn. č. knižné dosky: Dakedi kňiška mala drevene bočki (Dl. Lúka BAR) 3. svah, úbočie: boček (Lamač BRA)