bázeň bázne ž. kniž. ▶ pocit stiesnenosti vyvolaný uvedomením si vlastnej malosti, slabosti pred niekým al. niečím neznámym a silným, tieseň, pokora: cítiť, mať b. pred niekým, niečím; byť naplnený bázňou; zmocnila sa ho b.; Hlavu mu napĺňa bázeň z mohutnosti karpatského horstva. [P. Jaroš]; Úctivo, takmer s bázňou sme sa dívali na ich dôstojné postavy. [KŽ 1966]; náb. b. Božia, b. pred Bohom, b. voči Bohu úcta a láska k Bohu ◘ fraz. rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý muž; žiť v bázni Božej poctivo, spravodlivo, poriadne