Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

báza -y báz ž.

1. kniž. základňa, základ: materiálna, ekonomická, surovinová b.; teoretická b.; tvoriť b-u niečoho; na b-e domácich surovín

2. b. dát (údajov) inform. komplex súborov dát, ktoré sú v určitom logickom vzťahu (ako súčasť banky dát)

báza bázy báz ž.

báza¹ bázy báz ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ myšlienkový základ, z ktorého možno vychádzať, ktorý tvorí predpoklad vzniku al. existencie niečoho; syn. základňa: ideová, teoretická b.; spoločenská, politická b.; zmluvno-právna b. vzťahov dvoch krajín; množstvo overených faktov tvoriacich širokú argumentačnú bázu [NP 1982]; fon. artikulačná báza súhrn typických artikulačných spôsobov a návykov príslušníkov istého jazyka; eltech. báza tranzistora jeho základná časť, s ktorou sú spojené dve elektródy, emitor a kolektor
2. ▶ komplex (materiálnych) činiteľov, objektov, osôb al. organizácií predstavujúci istý potenciál a východisko na rozvoj ďalšej činnosti; syn. základňa: energetická, surovinová b.; personálna, organizačná b.; voličská b.; ústav bol vybraný ako školiaca b.; Vedecká báza je ešte stále predimenzovaná, ešte vždy sa na nej kdekto priživuje. [Pd 1995]
3. ▶ spodná, často základná časť rastlinného al. živočíšneho orgánu, útvaru a pod.: klinovitá, zaokrúhlená b. listovej čepele; b. stopky; Muchotrávka má lupene vždy biele a báza hlúbika vyrastá z pošvy. [Vč 1982]; anat. b. lebky
4. archit. ▶ spodná, rozšírená časť stĺpa al. piliera stojaca na zemi, základňa, päta: Ojedinelý je kamenný idol z Krásna - so širokou bázou namiesto nôh a výstupkami predstavujúcimi ruky. [Slovensko I]
5. inform. ▶ používateľsky orientovaný súbor údajov vnútorne štruktúrovaný tak, aby umožňoval čo najrýchlejší prístup k údajom podľa viacerých kritérií; syn. databáza: bibliografická b.; b. dát, údajov; b. právnych predpisov; b. znalostí, poznatkov
6. mat. ▶ maximálny počet lineárne nezávislých vektorov
7. potrav. ▶ prírodná al. syntetická zmes vonných al. chuťových látok s charakteristickou vôňou či chuťou používaná pri výrobe potravín; polotovar na výrobu nealkoholických nápojov: jablková, toniková, multivitamínová b.
8. lingv. ▶ v slovotvorbe základové slovo; v onomaziológii popri onomaziologickom príznaku jedna z dvoch častí štruktúry slova; v generatívnej gramatike jedna z častí syntaktickej zložky
▷ na báze predl. s G #. kniž. 1. ▶ vyjadruje pôvod, materiál: konštrukcia domu na báze dreva; tvrdé dosky na báze minerálnych látok; drogy na báze amfetamínu; počítače pracujúce na báze mikroprocesorov 2. ▶ vyjadruje spôsob: spolupracovať na báze vzájomnej dôvery; štúdium realizované na báze kreditového systému

báza² bázy báz ž. ⟨gr.⟩ chem. ▶ látka, ktorá neutralizuje kyselinu prijatím vodíkového iónu, zásada

na¹ predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ

báza -y ž. ‹g›

1. kniž. a odb. základňa, základ, podklad: surovinová, materiálna b.; biol. spodná časť (útvaru, orgánu a pod.); anat. b. lebečná spodina; bot. b. listu; geol. b. súvrstvia; miner. jednoduchý plnoplochý tvar piatich rozličných sústav, bazálny pinakoid, bazálny pedión; farm. b. lieku hlavná účinná súčasť; oznam. tech. b. tranzistora základná časť jeho štruktúry (medzi emitorom a kolektorom); elektróda s ňou spojená a jej vývod; výp. tech. b. dát súbor konkrétnych dát z určitej oblasti, databáza; lingv. časť gramatickej štruktúry pojatá ako východisko (napr. koreň slova pri tvorení slov); artikulačná b. spôsob tvorenia zvukovej reči charakteristický pre určitý jazyk; marx. filoz. ekonomická štruktúra spoločnosti v určitej danej etape jej vývoja, základňa

2. oporné východisko výskumnej, turistickej a i. výpravy, základňa; voj. zried. vojenská základňa

3. chem. zlúčenina schopná v roztoku odštepovať hydroxylové ióny (OH^–), viazať katióny vodíka (H⁺) a tvoriť s kyselinami soli, zásada

4. biochem., genet. nukleové b-y dusíkaté heterocyklické zlúčeniny tvoriace významnú súčasť nukleových kyselín

5. mat. množina lineárne nezávislých vektorov, ktorých lineárne kombinácie vypĺňajú celý vektorový priestor;

bázový príd.

free báza [frí] free b-y ž. ‹a + g› slang. zmes kokaínu a heroínu, ktorá sa fajčí zmiešaná s olejom vo vonných fajkách, vyvolávajúca intenzívnu eufóriu

báza¹, -y, báz ž.

1. základ, podklad, základňa, predpoklad niečoho, podmienky pre niečo: materiálna, hospodárska, ekonomická, finančná, surovinová, existenčná b., mať, nájsť solídnu b-u

● postaviť niečo na novú b-u stvoriť, vybudovať nové podmienky pre niečo, na báze niečoho vychádzajúc z niečoho, opierajúc sa o niečo; fon. artikulačná b. súhrn artikulačných návykov príslušníkov istého jazyka;

2. voj. základňa: budovať b-y;

3. zried. spodná časť niečoho: Spodná báza obloka bola nevysoká. (Vaj.)

báza², -y, báz ž. chem. zásada, lúh;

bázický príd.: b-é zlúčeniny zásadité