básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; lyrický b.;
básnický príd.: b. talent; b-á reč; b-é dielo;
básnicky prísl.;
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
básnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ slovesný umelec, ktorý tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; talentovaný, nadaný b.; lyrický b.; romantickí básnici; Bol veľmi dobrý básnik, aj keď to nikdy neštudoval. [Inet 2003]; pren. b. štetca vynikajúci maliar; Architekt Milučký je básnikom priestoru, je zaľúbený milenec krajiny, objaviteľ jej génia. [D. Tatarka] človekom s výraznou obrazotvornosťou ▷ básniček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. pejor.: To nebol básniček, ktorý by idey rozmeľňoval vodou. [KŽ 1956] bezvýznamný básnik
básnik slovesný umelec, ktorý skladá básne • kniž.: poet • poeta: básnici, poeti minulého storočia • bard (básnik významný pre národ): Hviezdoslav sa stal slovenským bardom • kniž. al. poet.: pevec • spevec: niet už skutočných (s)pevcov • zastar. veršovec: lyrické umenie veršovcov • pejor. veršotepec • pejor. zastar. veršovník • hovor. pejor.: veršikár • básničkár: myslel si, že je ktovieaký veršotepec, ale bol obyčajný veršikár, básničkár • kniž. verzifikátor
básnik, -a, mn. č. -ci m. slovesný umelec, ktorý skladá básne;
pren. básnicky nadaný človek;
básnický príd.: b. štýl, b. prejav, b. talent, b. obraz, b-á reč, b-á tvorba, b-á licencia, b-é nadanie, b-é dielo;
básnickosť, -ti ž. básnický ráz;
básnictvo, -a str. tvorenie, skladanie básní, básnické výtvory, poézia
(jeden) básnik; (bez) básnika; (k) básnikovi; (vidím) básnika; (ó) básnik!; (o) básnikovi; (s) básnikom;
(dvaja) básnici; (bez) básnikov; (k) básnikom; (vidím) básnikov; (ó) básnici!; (o) básnikoch; (s) básnikmi;