bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek
bársčo, bárčo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne hovor. 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnosť al. rozmanitosť vecí, javu, hocičo, čokoľvek; syn. hocčo: môžeš uvariť b.; Bola to fajn žena, veselá, samý špás a nikdy sa nenadula, mohli jej bársčo povedať. [J. Beňo]; Tá tvoja žena si bársčo všíma. [R. Sloboda] 2. ▶ odkazuje na niečo bezcenné (s odtienkom podceňovania, zľahčovania); syn. ledačo, hocičo, hocčo: uraziť sa za b.; naletieť na b.; Nebudeš predsa blaznieť pre bársčo. [I. Habaj] 3. v záporných vetách ▶ zdôrazňuje významnosť javu; syn. hocičo, hocčo: nezje b.; Na správu s výkazmi chodí, to nie je bársčo. [A. Baláž]
bársčo p. hocičo 1
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
bárčo i bársčo zám. neurč. kraj. hocičo, čokoľvek