Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í; b-í sa ostať sama; neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška; b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku; b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
báť sa bojí boja nedok.

báť sa bojí sa boja sa boj sa! bál sa bojac sa bojaci sa bátie (sa) nedok.

báť sa bojí sa boja sa boj sa! bál sa bojac sa bojaci sa bátie sa nedok. 1. ▶ prežívať pocity strachu; syn. ľakať sa, strachovať sa, desiť sa: nebojte sa, ten pes nehryzie; prestaň sa už b.!; Dievčatko sa bálo a strkalo hlavu pod ženinu pazuchu. [D. Dušek]; Nuž ale čo mám z bátia, keď som už dostal taký rozkaz. [J. Lenčo]; Mnohí dospelí zámerne vyhľadávajú filmy či knihy hororového charakteru, pretože sa chcú báť. [LT 1998]
2. (koho, čoho; s vedľajšou vetou) ▶ mať strach, obavu z niekoho al. niečoho, pred niekým al. niečím; syn. obávať sa: b. sa choroby, smrti, trestu; dieťa sa bojí cudzích ľudí; žiak sa bál skúšok; bojím sa, že je neskoro; bál sa, aby neochorel; Bojím sa budúcnosti väčšmi ako sedliak ohňa. [P. Jaroš]
3. (o koho, o čo; s vedľajšou vetou) ▶ mať pocit starosti, obavy, úzkosti o niekoho, o niečo; syn. obávať sa: bojíme sa o teba; b. sa o svoju rodinu; bojím sa, že nepríde; Bál som sa o holuba a bol som stále smutný. [L. Ballek]; Chlapec sa o rukavice nemusí báť, teta mu ich prišila o rukávy dlhou šnúrkou. [LT 1998]
4. (s neurčitkom) ▶ mať strach, obavu niečo urobiť: bojím sa mu to povedať; nebáť sa priznať si chybu; Bála sa pohnúť, aby škripot postele nevyrušil chlapca z prvého spánku. [P. Andruška]
fraz. báť sa ako čert kríža/svätenej vody veľmi; bojí sa aj vlastného tieňa všetkého ◘ parem. kto sa bojí, nesmie do lesa; kto sa bojí, neobstojí

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

báť sa, bojí sa, boja sa nedok.

1. pociťovať strach, mať pocit strachu, byť bojazlivý: dieťa sa bojí; Keď som bola mladá, veľmi som sa bála. (Bend.) Kto sa bojí, nesmie do lesa (prísl.) bojazlivý nič nedokáže;

2. (koho, čoho, so spoj. že a kladným slovesom, so spoj. aby a záporným slovesom) mať strach, obavu z niekoho al. niečoho, pred niekým al. pred niečím: b. sa nebezpečného, zlého človeka, zákerného nepriateľa; nemáš sa čoho báť; bojí sa, že ochorie; bojí sa, aby neochorel;

3. (o koho, o čo, so spoj. že a záporným slovesom) mať strach, obavu, starosť o niekoho al. o niečo, strachovať sa o niekoho al. o niečo: b. sa o svoje dieťa, o svoje zdravie; bojím sa, že nepríde; nebojme sa, že nezvíťazíme;

4. (s neurč.) mať strach, nemať odvahu niečo urobiť: bojí sa ísť sama domov; bojím sa ju poslať na lúku (Tim.)

báť sa i bojať sa nedok.
1. csl mať pocit strachu: Ľen si vi ten statog von s tej maštaľi dajťe, ňebojťe sa (Lišov KRU); No ale ja son sa ňebáu̯ (Tek. Breznica NB); Potom sa uš prestaľi bojať (Heľpa BRE); Bojau̯ son sa, vráťeu̯ son sa (Pondelok RS); Sa nán dali ve znání, že abi sme sa nebáli (Kostolné MYJ); Tma bolo, son sa bála (Ružindol TRN); No a ja śe najvecej bala (Sokoľ KOŠ); Obľekla teho topeľca, žebi sme še baľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. bojí sa jako pez masáca (Bošáca TRČ), boji še jak čert švecenej vodi (Brezina TRB), boji śe jag ňepokersceni (Žakarovce GEL) - veľmi sa bojí
2. csl mať strach z niekoho al. niečoho, pred niekým al. pred niečím: Konope sa siaľi v máji, keď zme sa už ňebáľi mrazou (Detva ZVO); Aká ohava, ešťe aj statki v maštaľi sa ho bojá (Dol. Lehota DK); Ňiekerej sa báu̯, žebe hada ňechiťiu̯ (V. Lom MK); Strašňe sen sa zajáca báu̯ (Lopašov SKA); Vískali zme, zme sa báli strašidél (Kostolné MYJ); Bojau̯ sa psa, preto ňevošou̯ nu (Klenovec RS); Me smo sa bojaľi, že ná_zabijú (Málinec LUČ); A jej son sa furd bojala, že mi skočí na tú bosú nohu (V. Suchá RS)
F. boji śe vlastniho ciňa (Brezina TRB) - všetkého sa ľaká, bojí; gďe je sám, ňikoho sa ňebojí (Rim. Píla RS), ňebojí sa aňi makovňíka (Bošáca TRČ) - iron. o bojazlivom človeku; ten čuo ho uhriznú hat, bojí sa aj motúza (Krivá DK) - má zlú skúsenosť, a preto je prehnane bojazlivý; živuo sä najväc smrťi bojí (Jasenová DK) - smrť je najväčšie nešťastie; boj śe boha! (Kendice PRE) - nerob to, prestaň, daj pokoj!; mala žaba veľki vodi śe boji (Dl. Lúka BAR) - o niekom, kto si na niečo netrúfa
3. csl mať strach o niekoho al. o niečo: O mňa sa veľmo báľi, aj oťec, že sa mi tam pridá dačo (Čelovce MK); Krsná sa báli o svoje fršlini, nesceli ih dad očkuvat (Sedličná TRČ); Ma ľem teho jedneho sina, ta śe barz o ňeho boji (Dl. Lúka BAR)


bojať sa p. báť sa

báť sa ndk
1. pociťovať, mať strach: tu sa nicz nebogme ((B. BYSTRICA) 1576); nebog se, Maria, neb si nalezla milost u Pana (TC 1631); báli se strachem welikym (KB 1757);
2. (od) koho/čoho, abyže obávať sa, strachovať sa pred niekým/niečím: báli se, aby nespadla do rúk tureckých (ASL 1560); smrti se ňic nebáli (CC 1655); nikda se od hagnikow nebaw (B. BYSTRICA 1690); tedy sem se bala, ze na mne bude wodlowaty (KRUPINA 1695);
x. pren b. sa Boha, pána, rodičov prejavovať im pokoru a úctu, poslušnosť, podriaďovať sa im: kazdy ssczastny, kterzyz se Boha bogi (ŽK 1473); mame sa bat pana sweho (HLOHOVEC 1559); takeho pana sa ya nic nebogjm (NECPALY 1743); gedenkáždy otca swého y mátki swég nech se bogi (KB 1757)
3. o koho/čo, zried čím prejavovať obavu, starosť: bogim se o tebe (PG 1656); o penaze se bogiss (MS 1758); blahoslawenj gest ten, kdo se muže cyzym nesstestym batj (CS 18. st)
4. s inf nemať odvahu niečo vykonať: nebog se, Jozeffe, wzýťi pannu (CC 1655); tam príst se báli (ASL 1780); bogme se rozhnewat a obrazit Boha (SJ 18. st)
5. čoho vystríhať sa, varovať sa: bog se ťelesne neresti (CC 1655); bávať sa frekv k 2: techda sme se Farkassan bawaly (TRENČÍN 1584); báwati se: timere solere (PD 18. st)
P. tpn Neboyza (pri Galante 1405);
x. atpn Symon Neboyza, Symonis Neboyza (v Šahách 1468; 1469)


bávať sa p. báť sa

bávať sa p. báť sa

báť sa_1 báť sa báť sa_2 báť sa báť sa_3 báť sa báť sa_4 báť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu