báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);
báčinko -a mn. -ovia m. hypok.
báčik -ka pl. N -kovia, báči -iho m. ⟨maď.⟩ region. 1. ▶ otcov al. matkin brat; ujec, strýko: na oslavu pozvali aj Ďurka báčiho 2. ▶ starší (všeobecne) známy muž; ujo, strýko (obyč. v oslovení): Sedela vedľa báčiho z patronátneho družstva. [J. Blažková]; Tak, čo nového, Žiga báči? [A. Chudoba]; Prišiel báčik Zlievsky od susedov. [J. C. Hronský]
báčik -a, báči -ho m. ‹maď < slovan› zastaráv. uj(k)o
báči, báčik, báčino, báčinko p. ujo 1, dedo 2
dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa
2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko
3. p. starec 4. p. tlačenka
svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko
2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)
ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)
2. p. ujec
báčik, -a, mn. č. -ovia i báči, -iho m. (maď.) fam.
1. pomenovanie, oslovenie každého staršieho, obyč. známeho človeka: Báči Lilge musel vstať. (Šolt.); skrachovaný statkár Pali báči (Tat.); Pekne vás prosím, báčikovia moji, povedzteže mi ... (Dobš.)
2. kraj. strýc, ujec: Nech sa páči, Ďurko báči. (Jégé)
(jeden) báčik; (bez) báčika; (k) báčikovi; (vidím) báčika; (ó) báčik!; (o) báčikovi; (s) báčikom;
(dvaja) báčikovia; (bez) báčikov; (k) báčikom; (vidím) báčikov; (ó) báčikovia!; (o) báčikoch; (s) báčikmi;