azyl -u m. polit. útočisko; povolenie pobytu cudzincovi (obyč. polit. utečencovi) v štáte: právo a-u, požiadať o a.;
azylový príd.: a-é problémy; a. dom prechodné ubytovanie pre azylantov, bezdomovcov ap.
azylový -vá -vé príd.
azylový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na azyl, na žiadateľov o azyl; určený žiadateľom o azyl: azylová politika, legislatíva; a. systém; dlhý a. proces; prísny a. zákon; azylové právo; Dochádza k azylovej turistike. [Pd 2000] 2. ▶ určený tým, ktorí sú v hmotnej núdzi, ktorí stratili možnosť vlastného bývania: vybudovať azylové centrum pre bezdomovcov; otvoriť nový a. dom pre obete domáceho násilia (pre matky s deťmi)
azyl -u m. ‹g›
1. pobyt, ktorý poskytuje štát na svojom území cudziemu štátnemu príslušníkovi, aby ho chránil pred zásahom štátu jeho príslušnosti: právo a-u
2. miesto poskytujúce pocit bezpečnosti, pokoja a pod., útočisko: nájsť a. pre pokojnú prácu;
azylový príd.: a-á politika; a. dom zariadenie pre azylantov