azyl -lu L -le pl. N -ly m. ⟨gr.⟩ 1. práv. ▶ povolenie pobytu cudzincovi (politickému, sociálnemu al. náboženskému utečencovi) v inom štáte; útočisko: územný, teritoriálny a.; diplomatický a. v priestoroch diplomatickej misie; požiadať o a.; poskytnúť, udeliť niekomu a.; získať, dostať a.; právo azylu a) zákonodarstvo týkajúce sa udeľovania azylu, azylové právo b) náb. imunita, nedotknuteľnosť človeka stíhaného zákonom, ktorý sa uchýlil na posvätné miesto 2. ▶ miesto poskytujúce bezpečie a pokoj, útočisko, útočište: hľadať, nájsť a.; tichý azyl hotela [L. Mináčová]; žart. Ach, viechy, vy oázy šťastia, azyl trpiacich. [P. Salner] 3. ▶ stav pokoja, pohody, bezpečia: skrytý v bezpečnom azyle svojej filozofie [E. Hlatký]; Iná zo žien zahrnie Ondreja pozornosťou, ktorá rozmetá jeho clivý azyl. [I. Habaj]