azbest -u m. vláknitý nehorľavý minerál použ. na izoláciu;
azbestový príd.: a-á izolácia
azbest -tu pl. N -ty m. ⟨gr.⟩ miner. ▶ technické označenie vláknitých silikátových minerálov zo skupiny amfibolov a serpentínov, odolných proti chemikáliám a využívaných ako súčasť elektroizolačných a ohňovzdorných materiálov (pre škodlivé účinky sa jeho použitie obmedzuje): karcinogénny a.; krytina obsahujúca a.; riziko spojené s vyžarovaním azbestov
azbest -u m. ‹g› miner., tech. jemne vláknitý žiaruvzdorný a chemicky odolný nerast kremičitanového typu, predtým používaný na výrobu ohňovzdorných dosák, tkanín a i.;
azbestový príd.: a-á doska; a-é obklady stien
azbest, -u m. min. nerast vláknitého zloženia používaný na izolácie;
azbestový príd.: a. obal
(jeden) azbest; (bez) azbestu; (k) azbestu; (vidím) azbest; (ó) azbest!; (o) azbeste; (s) azbestom;
(dva) azbesty; (bez) azbestov; (k) azbestom; (vidím) azbesty; (ó) azbesty!; (o) azbestoch; (s) azbestmi;