avšak spoj. priraď. uvádza vety al. výrazy odporovacie (= ale, lež, no); často voľne pripája vetu s odporovacím vzťahom k predchádzajúcemu kontextu: Havrany kráču, avšak z horských vatier lietajú iskry. (Len.) „Čo je to?“ usmieva sa Tichý, avšak len tak cez zuby a obďaleč. (Taj.) Čakľoš a Mandragora vyfrkli, avšak bez úrazu. (Záb.) A zamyslel sa bôľne, cítiac svoj osamelý život. Avšak čas rýchle beží. (Vaj.)