avšak spoj. priraď. kniž. ale, no: širší, a. výstižný termín; usmieva sa, a. nesmelo
avšak spoj. priraďovacia
avšak spoj. priraďovacia kniž. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; ale, no: názov je dlhší, a. výstižný; omáčky robia riedke, a. ostré; diskusia pokračuje, a. bez viditeľného úspechu; Na filme sa podieľal, avšak nie režijne, ale producentsky. [InZ 2002]
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
avšak p. ale 1
avšak spoj. priraď. uvádza vety al. výrazy odporovacie (= ale, lež, no); často voľne pripája vetu s odporovacím vzťahom k predchádzajúcemu kontextu: Havrany kráču, avšak z horských vatier lietajú iskry. (Len.) „Čo je to?“ usmieva sa Tichý, avšak len tak cez zuby a obďaleč. (Taj.) Čakľoš a Mandragora vyfrkli, avšak bez úrazu. (Záb.) A zamyslel sa bôľne, cítiac svoj osamelý život. Avšak čas rýchle beží. (Vaj.)
ačak p. avšak
ašak p. avšak
avšak čast. (ašak, ačak) 1. priev, gem pobáda na súhlas s hovoriacim; však, pravda: Ačak to ňeboľí? (Nedožery PDZ); Ašag budež už dobrí? (Kameňany REV); Ašak príďeš? (Čierna Lehota ROŽ) 2. gem v nadväznosti na kontext pripája vysvetlenie; veď: Ašak som mu pódal, že ho tu poškám (Jelšava REV)
avšak spoj prir vyj. odporovací vzťah, ale, lež: kdyby oba przyssla od slowenskeho przyrozeni, awssak by neumiela slowensky (ŽK 1473); služym, awssak w žadnem wystupku a zlodegstwu sem nebil nikdj posstiženj (TRENČÍN 1675); w ten čas w Turczi po pitani chodil, awssak hnet w druhi den lapen bol (VELIČNÁ 1724); veta vyjadrujúca odporovací vzťah je voľnejšie pripojená, lenže: zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy? Awssak od weselosti a radosti tess nemalo nahle pomreli (MS 1758)