autorita -ty -rít ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ výnimočné postavenie ako výraz vážnosti, vplyvnosti, akceptácie: rodičovská a.; a. učiteľa, prezidenta; politická a.; získať si prirodzenú autoritu; stratiť autoritu; udržať, posilniť niečím autoritu; kaziť, podrývať, podkopávať niekomu autoritu; medzinárodná a. krajiny vzrástla; Svoju autoritu si buduje na moci, na slepej poslušnosti a absolútnej pokore podriadených. [A. Rákay] 2. ▶ osoba al. inštitúcia, ktorá je vážená a má vplyv: medzinárodná vedecká a.; cirkevná a.; otec bol preňho mravnou autoritou; uznávať skutočné autority; odvolávať sa na medzinárodné autority; najvyššou autoritou katolíckej cirkvi je pápež; stať sa morálnou autoritou; Dánska firma je už niekoľko rokov poprednou svetovou autoritou v oblasti prípravy manažmentu. [Pd 1994] □ mať autoritu byť uznávaný