autonómia -ie ž. samospráva, nezávislosť: politická, kultúrna a.;
autonómny príd.: a. štát, a-a republika; a. vývoj podľa svojich vnútorných zákonov;
autonómne prísl.;
autonómnosť -i ž. samobytnosť, nezávislosť
autonómne prísl.
autonómne prísl. ▶ so samostatnosťou (v rámci celku); syn. nezávisle, samostatne: fungovať a.; vývoj prebieha a.; banka konala a.; ministerstvo rozhoduje a.; Európa môže používať prostriedky NATO autonómne. [DF 2003]
autonómny príd. ‹g›
1. majúci autonómiu, samosprávu, týkajúci sa autonómie: a-a republika; a-a vláda
2. nezávislý: a. vývoj riadiaci sa svojimi vnútornými zákonmi; lek., anat. a-a činnosť orgánov; a-e nervstvo časť periférneho nervstva schopná funkcií relatívne nezávislých od centrálneho nervového systému, vegetatívne nervstvo; eltech. a. obvod obsahujúci nezávislé zdroje energie; ekon. a-e výdavky ktorých výška sa nemení so zmenou dôchodku (peňažného príjmu); filoz. a-a etika založená na predpoklade vnútorného mravného zákona v nás (op. heterogénny); lit. a-a poézia čistá;
autonómne prísl.: a. sa vyvíjať;
autonómnosť -ti ž.
autonómne p. samostatne 1, porov. aj nezávislý
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
autonómny príd.
1. majúci autonómiu, samosprávny: a. štát, a-e územie; a-a republika;
2. samobytný, nezávislý, osobitný: a. vývin;
autonómnosť, -ti ž. samobytnosť, nezávislosť: a. umenia, jazyka