automatický príd. ‹g›
1. vykonávajúci určitú činnosť, funkciu samostatne bez trvalej riadiacej činnosti človeka, na tom založený, samočinný: a. stroj, prístroj automat 1; a. systém automatika; odb. a-á fréza; a. stav; a-á prevodovka (motorových vozidiel); a-á regulácia, kontrola; a-é spracovanie dát; a-é programovanie; a-é riadenie lietadiel, a. pilot udržiavajúci samočinne stanovenú výšku a smer, autopilot; a-é zbrane schopné samočinného opakovaného nabitia i streľby dávkami (napr. guľomet, samopal)
2. konaný neúmyselne, samovoľne, nechcene, mimovoľný, spontánny, mechanický: a. pohyb; dýchanie je a-é; psych., lit. a-é písanie bez vedomej intencie pisateľa;
automaticky prísl.;
automatickosť -ti ž.