autobus -u/-a m. veľké motor. vozidlo na hromadnú dopravu;
autobusový príd.: a-á stanica; a-á doprava
autobus -su/-sa pl. N -sy m.
autobus -su/-sa pl. N -sy m. ⟨gr. + lat.⟩ ▶ väčšie motorové vozidlo určené na prepravu osôb a používané v hromadnej mestskej a medzimestskej doprave: mestský, prímestský, diaľkový a.; linkový, zájazdový a.; veľkokapacitný, kĺbový a.; poschodový, harmonikový a.; preplnený ranný a.; vodič autobusu; zastávka autobusu; ísť, cestovať do práce expresným autobusom; zmeškať, chytiť posledný a.; Autobus nás vysypal na parkovisku. [J. Puškáš] ▷ autobusík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Ani sme nezbadali, ako nám v autobusíku ušiel čas. [L. Mináčová]
autobus -u/-a ‹g + l› cestné motorové vozidlo pre hromadnú dopravu (viac ako deväť sediacich osôb): mestský, podnikový, diaľkový, poschodový, kĺbový a.;
autobusový príd.: a-á doprava, trať, linka; a-á stanica
autobus veľké motorové vozidlo na dopravu osôb: diaľkový autobus, cestovať autobusom • autokar (turistický autobus s príslušným vybavením): zájazd autokarom • subšt. bus
autobus, -u/-a m. veľké zavreté auto na hromadnú prepravu ľudí;
autobusový príd.: a-á trať, a-á doprava, a-é spojenie
aftobus p. autobus
altobus p. autobus
antóbus p. autobus
aptobus p. autobus
autobus m. (autóbus, aftobus, altobus, antóbus, aptobus) csl motorové vozidlo na hromadnú dopravu: Marien, chitrože, autóbus ťa nahá! (Dol. Lehota DK); Driou choďievaľi do Šťiauňici peši, čag autobuz ňebou̯ (Devičie KRU); Tode ešťe aptobuse ňechoďile (Ábelová LUČ); Janíg jú odviazó gu antóbusu (Sása REV); Ňeviem, či pojďe aftobus (St. Bystrica KNM); Zakál nechodel altobus, volačo zme sa nachodiévali peši (Rudník MYJ); A to ňebulo ľem tag, že šednul na avtobus, mušel prahac koňi (Brezina TRB)