atmosféra -y ž. ‹g›
1. geol., meteor. vzdušný obal Zeme tvorený zmesou plynov s rozličnými prímesami, otáčajúci sa spolu s ňou, ovzdušie; aj plynný obal iných planét a nebeských telies: vrstvy a-y
2. fyz. staršia jednotka tlaku: technická a. zn. atm
3. ovzdušie, nálada v nejakom prostredí; prostredie vyznačujúce sa určitým rázom, náladou pôsobiacou na prítomných, účastníkov a pod.: dusná, napätá, nedýchateľná a.; navodiť priaznivú a-u; pracovná a.;
atmosférický príd.: geofyz. a-á elektrina súhrn elektrických javov vyskytujúcich sa v atmosfére; a-é vlny všetky vlnové pohyby v zemskej atmosfére; a. šum elektromagnetické poruchy búrkového pôvodu počuteľné ako praskot pri rádiovom príjme; a-é okná vlnové dĺžky žiarenia, ktoré atmosféra prepúšťa, nepohlcuje ich, a tak umožňujú fotografovať povrch Zeme z kozmu; meteor. a. front pásmo styku dvoch vzduchových hmôt; a. tlak ktorým pôsobí zemská atmosféra v danom mieste; meteor. a-é zrážky výsledok kondenzácie vodných pár na zemskom povrchu al. na predmetoch a rastlinách; a-á porucha staršie označenie tlakovej níže;
atmosféricky prísl.