atóm -u m. najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie: rozbitie a-u;
atómový príd.: a-é jadro; a-á energia, a-á elektráreň; a-é zbrane
atóm -mu pl. N -my I -mami m.
atóm -mu pl. N -my m. ⟨gr.⟩ ▶ najmenšia časť chemického prvku chemicky ďalej nedeliteľná a schopná vstúpiť do chemickej reakcie: jadro atómu; stavba, veľkosť atómu; rozpad, štiepenie atómov; Človek rozbil jadro atómu a uvoľnil obrovské množstvá energie. [J. Tibenský]; pren. A všetky nádeje sa rozsypali na márne čriepky, na atómy. [R. Moric]
atóm -u m. ‹g›
1. fyz., chem. najmenšia časť chemického prvku chemicky ďalej nedeliteľná; filoz. častica súcna ďalej nedeliteľná, nemenná, kompaktná a neprestupná, líšiaca sa navzájom tvarom, veľkosťou a tiažou, ako základný pojem antického materializmu, atomizmu 1
2. expr. nepatrná, malá čiastočka: váza sa rozbila na a-y
atóm, -u m. najmenšia čiastočka hmoty s vlastnosťami príslušného chemického prvku, donedávna pokladaná za nedeliteľnú: rozkladať, štiepiť molekuly na a-y, rozbíjať a-y;
pren. malá časť niečoho: V ňom je azda istá dávka ženskej senzibility — v nej atóm mužnosti. (Vaj.);
atómový príd.: a-á bomba, a-á zbraň, a-á vojna; a-á pec; elektráreň na a. pohon; a-á energia ktorá sa uvoľňuje pri rozpadnutí atómov; a-á váha pomerná váha atómu ľubovoľného prvku a atómovej váhy vodíka; a-é jadro ústredná časť atómu, ktorá má kladný náboj;
atomický príd. zried. atómový: a-á energia, a-á zbraň, a-á vojna; a. vek, a-é storočie o dvadsiatom storočí
atóm m gr nepatrná čiastočka niečoho: z kolik častečék aneb atomů tělo záležj (StN 1785)