asistovať nedok. aktívne sa zúčastňovať pri istej činnosti ako pomocník: a. pri prehliadke, a. primárovi pri operácii; a. (kňazovi) pri omši
asistovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.
asistovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. ⟨lat.⟩ (komu (pri čom)) 1. ▶ aktívne sa zúčastňovať na odbornej činnosti ako pomocník (pod dohľadom skúseného odborníka): a. pri operácii; a. na rokovaniach vlády; požiadal kolegu, aby mu asistoval 2. ▶ prispievať pomocou, pomáhať: a. pri umývaní auta; Cyril sa činí okolo živánskej. Inžinierka mu asistuje. [V. Švenková] 3. ▶ (v niektorých kolektívnych športoch) prihrať spoluhráčovi na gól al. kôš (čo sa oceňuje pri hodnotení podielu hráča na výslednom skóre): pri všetkých góloch asistoval kapitán mužstva 4. ▶ byť prítomný pri niečom: Nevzpieral sa asistovať pri úradnej prehliadke. [J. Jonáš]; Tie zločiny sa robili za nášho štatistovania či asistovania. [KŽ 1968]
asistovať nedok. ‹l›
1. (komu pri čom) pomáhať (odborne) pri nejakom výkone, vykonávať asistenciu 1: a. profesorovi pri operácii
2. (pri čom; čomu) mať účasť na niečom: a. pri otvorení výstavy
asistovať p. pomôcť 1
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať • hovor.: prikúkať sa • prikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadla • pozerať (sa) • všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujeme • prezerať • obzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áut • pren. expr. miništrovať • asistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziaš • hovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej)
p. aj pozerať
asistovať, -uje, -ujú nedok. pomáhať pri niečom; byť prítomný pri niečom: a. pri operácii; Rád asistoval pri fotografovaní. (Šolt.)
asistovať ndk adm komu byť prítomný, pomáhať pri niečom: ga bich panu Petroczimu assistowaty mohol (ORAVA 1670)