asistent1 [-t-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ pomocný odborný pracovník vykonávajúci svoju činnosť pod dohľadom skúseného odborníka; pomocník: poslanecký a., a. poslanca; finančný, marketingový a.; a. trénera; a. režiséra; spolupráca rozhodcu s asistentmi; prijmeme asistenta výkonného manažéra; cirk. a. celebranta □ osobný asistent pracovník poskytujúci zdravotne postihnutým psychickú a sociálnu podporu a pomoc pri zapájaní sa do života; rómsky asistent vyškolený Róm pomáhajúci rómskym spoluobčanom pri riešení konkrétnych problémov (najmä v školách pri vyučovaní žiakov) 2. ▶ začínajúci vysokoškolský pedagóg; (mladý) odborný pracovník vo vedeckom al. výskumnom ústave: nastúpiť na fakultu ako (radový) a.; Na katedre vymenili profesora, dvoch docentov a pár asistentov. [J. Bodnárová] □ odborný asistent pedagogický pracovník po úspešnom absolvovaní funkcie asistenta ▷ asistentík -ka pl. N -íci G -kov m. zdrob. expr., obyč. iron.: Vari má z toho nejaké výhody, on, bezvýznamný asistentík réžie? [D. Mitana]; Veď si to ten asistentík nevycical z prsta! [A. Vášová]; asistentka -ky -tiek ž.: nadiktovať asistentke potrebné údaje □ pôrodná asistentka špecializovaná zdravotná sestra (s bakalárskym vzdelaním) asistujúca pri pôrode
asistent2 [-t-] -ta pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ ▶ pomocné zariadenie: brzdný a. elektronické zariadenie motorových vozidiel zvyšujúce brzdnú silu pri rýchlom stlačení brzdného pedála; parkovací a. kamera zobrazujúca situáciu za vozidlom priamo na monitore