asistent -a m. ‹l›
1. pomocný odborný pracovník; (na vysokých školách, vo vedeckých a výskumných ústavoch a i.) pedagogický, výskumný pracovník nižšieho stupňa: a. v laboratóriu, na stavbe; a. katedry slovakistiky; a. na klinike; odborní a-i; a. réžie pracovník majúci podiel, sčasti samostatne, na režijnom stvárnení filmu
2. predtým titul nižších úradníkov;
asistentský príd.