artikulovať nedok. i dok.
1. (u)tvoriť hlásky: nejasne a.; a-ná reč článkovaná
2. kniž. dôrazne, zreteľne hovoriť, povedať; jasne formulovať: študenti svoje požiadavky verejne a-li
artikulovať [-t-] -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (ø; čo) ▶ vyslovovať, vysloviť hlásky článkovane, pomocou rečových orgánov: a. pomaly, pozorne, zreteľne; vedieť správne a.; starostlivo a. každé slovo; len s námahou artikuloval; Pokladníčka bola červená, čo sa snažila kričať. Zle artikulovala. [P. Hrúz]; Pery čosi artikulujú, ale hlasivky nevydávajú zvuk. [P. Karvaš]; Neponáhľal sa a prepiato artikuloval. [KŽ 1962] 2. iba dok. publ. (čo) ▶ jasne a zrozumiteľne vyjadriť, sformulovať názory, myšlienky, postoje, predstavy: a. svoj názor; verejne a. požiadavky ochranárov; a. politický záujem
artikulovať nedok. i dok. ‹l›
1. lingv., fon. (~; čo) (vy)tvoriť, vyslovovať, vysloviť hlásky: správne a.; a. spoluhlásku
2. častejšie dok. vysloviť, formulovať: a. myšlienku
členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliť • rozčleňovať • rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety • frázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)
artikulovať, -uje, -ujú nedok. fon. (čo i bezpredm.) článkovať hlásky, t. j. tvoriť hlásky rečovými ústrojmi