aróma -y ž. (silná) vôňa: a. kávy;
aromatický príd. (silne) voňajúci: a-é látky
aromatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
aromatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ majúci výraznú vôňu, arómu: aromatické rastliny; aromatické látky vonné; a. agátový med; silná aromatická káva; prichutiť jedlo aromatickými koreninami; obľubovať aromatickejšie vína; lesné jahody sú aromatickejšie ako záhradné; chem. aromatické zlúčeniny organické zlúčeniny s charakteristickou vôňou, majúce vo svojich molekulách benzénové jadro
aromatický príd. ‹g›
1. (silne, typicky) voňajúci; voňavý: a-á látka; a-é rastliny obsahujúce vo svojich orgánoch voňavé látky
2. chem. a-é zlúčeniny nenasýtené cyklické zlúčeniny s konjugovanými dvojitými väzbami (napr. benzén, naftalén, anilín), používané v chemickom priemysle; (pôvodne) aromaticky voňajúce zložky prírodných silíc a balzamov; a-é uhľovodíky arény; a-é jadro základ aromatických zlúčenín, benzénové;
aromaticky prísl. k 1;
aromatickosť -ti ž. k 1
aromatický p. voňavý
voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigara • aromatický (silno voňajúci): aromatické látky • poet. vonný: vonné oleje • navoňaný • vyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná!
aróma, -y ž. príjemná vôňa;
aromatický príd.
1. príjemne voňajúci, voňavý: a-é látky, a. olej;
2. chem. a-é zlúčeniny chemické látky sprevádzajúce benzol;
aromatickosť i aromatičnosť, -ti ž.