argument -u m. dôvod, dôkaz: uviesť a-y
argument -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dôkaz uvádzaný na potvrdenie pravdivosti nejakého tvrdenia: silný, slabý a.; hlavný a.; mať vážny a. proti niekomu, niečomu; podložiť svoje názory presvedčivými argumentmi; prijímať vedecké argumenty; nenašiel vhodný a. v prospech, na podporu návrhu; Mlčanie je argument, ktorý možno iba ťažko vyvrátiť. [P. Jaroš] 2. mat. ▶ nezávislá premenná veličina: a. funkcie
argument -u m. ‹l›
1. dôvod, dôkaz: pádne, plané a-y; log. výrok uvádzaný na odôvodnenie nejakého tvrdenia
2. mat. nezávisle premenná veličina, ktorej hodnotami sú jednoznačne určené hodnoty výslednej premennej veličiny; astron. a. perigea uhlová vzdialenosť perigea od výstupného uzla dráhy
argument p. dôvod, dôkaz 1
dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)
2. p. doklad 2
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
argument, -u m. dôvod, dôkaz: uviesť, podať a-y; vážny, posledný a.
(jeden) argument; (bez) argumentu; (k) argumentu; (vidím) argument; (ó) argument!; (o) argumente; (s) argumentom;
(dva) argumenty; (bez) argumentov; (k) argumentom; (vidím) argumenty; (ó) argumenty!; (o) argumentoch; (s) argumentmi;