areál -u m. ‹l›
1. stav. súvislá plocha pozemkov
2. kniž. a odb. časť územia, obyčajne s určitým komplexom stavieb tvoriacich celok, zariadenie a pod., vyhradená na určité účely: a. Bratislavského hradu; športový a. v Petržalke; a. zdravia plocha (v lese, v parku a pod.) obyčajne vybavená určitým komplexom športových zariadení, určená na rekreačný šport
3. ekol. časť zemského povrchu, v ktorej sa vyskytuje určitý druh, rod a pod. organizmov;
areálový, areálny príd.: lingv. a-na lingvistika skúmanie povahy územného rozrôznenia istého jazykového, nárečového celku, jazykový zemepis;
areálovo prísl.