aparát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zariadenie zložené z mnohých súčiastok určené na nejakú činnosť (operáciu), prístroj: fotografický a.; premietací a.; sluchový a.; dialyzačný a.; Okrem plecniaka mal aj aparát a zvečnil nás na fotke. [Š. Žáry] 2. hovor. zastaráv. ▶ telefónny prístroj, telefón: moderný bezdrôtový a.; pýtať si niekoho k aparátu; vymeniť klasický a. za tlačidlový; Pritiahol aparát na stôl. Tresol slúchadlo do vidlice. [A. Ferko]; Zvonil telefón. Načiahol sa po aparáte. [A. Chudoba] 3. hovor. zastaráv. ▶ rozhlasový al. televízny prijímač: prenosný a.; stíšiť a.; Aparát vrčal ako pradúca mačka. [Ľ. Zúbek]; Nahla sa k aparátu, aby zosilnila zvuk. [E. Farkašová] 4. ▶ výkonný administratívny orgán, úrad, inštitúcia; jeho pracovníci: štátny, policajný a.; a. ministerstva; zoštíhliť, odbyrokratizovať bruselský a.; rozrastanie úradníckeho aparátu; pracovať v aparáte strany ako stranícky funkcionár; Nebudem ho predsa chytať ja, čo by potom robil bezpečnostný a justičný aparát! [I. Habaj] 5. ▶ orgán al. sústava orgánov s osobitnou funkciou v organizme, ústrojenstvo: pohybový a. človeka; zrakový, dýchací a.; oko je geniálny zrakový a. 6. ▶ súhrn výskumných metód, spôsobov vedeckej al. inej tvorivej práce: kvalitný metodologický a.; matematický a.; logický a. myslenia; špecifický a. prózy; autor pracuje s rozsiahlym pojmovým aparátom 7. ▶ súbor pomocných údajov vo vedeckej práci (vysvetlivky, komentáre, registre): bohatý poznámkový a. knihy; gramatický a. v slovníku; kritický a. rukopisu ▷ aparátik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1 – 3: a. dobre hrá; Priloží jej na ucho aparátik. [D. Tatarka]; Telefonuje z úradného aparátika. [Pc 1998]