aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.; byrokratický a.
aparát -tu pl. N -ty m.
aparát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zariadenie zložené z mnohých súčiastok určené na nejakú činnosť (operáciu), prístroj: fotografický a.; premietací a.; sluchový a.; dialyzačný a.; Okrem plecniaka mal aj aparát a zvečnil nás na fotke. [Š. Žáry] 2. hovor. zastaráv. ▶ telefónny prístroj, telefón: moderný bezdrôtový a.; pýtať si niekoho k aparátu; vymeniť klasický a. za tlačidlový; Pritiahol aparát na stôl. Tresol slúchadlo do vidlice. [A. Ferko]; Zvonil telefón. Načiahol sa po aparáte. [A. Chudoba] 3. hovor. zastaráv. ▶ rozhlasový al. televízny prijímač: prenosný a.; stíšiť a.; Aparát vrčal ako pradúca mačka. [Ľ. Zúbek]; Nahla sa k aparátu, aby zosilnila zvuk. [E. Farkašová] 4. ▶ výkonný administratívny orgán, úrad, inštitúcia; jeho pracovníci: štátny, policajný a.; a. ministerstva; zoštíhliť, odbyrokratizovať bruselský a.; rozrastanie úradníckeho aparátu; pracovať v aparáte strany ako stranícky funkcionár; Nebudem ho predsa chytať ja, čo by potom robil bezpečnostný a justičný aparát! [I. Habaj] 5. ▶ orgán al. sústava orgánov s osobitnou funkciou v organizme, ústrojenstvo: pohybový a. človeka; zrakový, dýchací a.; oko je geniálny zrakový a. 6. ▶ súhrn výskumných metód, spôsobov vedeckej al. inej tvorivej práce: kvalitný metodologický a.; matematický a.; logický a. myslenia; špecifický a. prózy; autor pracuje s rozsiahlym pojmovým aparátom 7. ▶ súbor pomocných údajov vo vedeckej práci (vysvetlivky, komentáre, registre): bohatý poznámkový a. knihy; gramatický a. v slovníku; kritický a. rukopisu ▷ aparátik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1 – 3: a. dobre hrá; Priloží jej na ucho aparátik. [D. Tatarka]; Telefonuje z úradného aparátika. [Pc 1998]
aparát -u m. ‹l›
1. prístroj al. technický nástroj zložený z mnohých súčiastok: fotografický, telefónny, destilačný, elektronický a.; zložitý a.
2. výkonný orgán, úrad, inštitúcia a ich sústava zabezpečujúca správu v určitej oblasti politiky, ekonomiky, kultúry a pod., zriadená na realizáciu zložitých úloh v týchto oblastiach; súhrn pracovníkov takého orgánu al. ich sústavy: štátny, hospodársky, úradný a.; ministerský a.; riadiaci a. (podniku)
3. odb. metóda, spôsob skúmania: matematický a.
4. odb. pomocné údaje k vedeckej práci vo forme poznámok, komentárov, registrov a pod.: vedecký a.; kritický a. súbor údajov pri vydávaní textov slúžiacich na rozlišovanie rozdielov v rukopisoch a rozličných edíciách
aparát 1. p. prístroj, zariadenie 1, stroj 2. p. orgán 2, správa2 2
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát • hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava • automat (automatický prístroj): hrací automat • hovor. zastaráv. al. expr. mašina
p. aj stroj
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmy • prístroj • aparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparát • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašina • pejor. zastar.: verk • verkeľ • vergeľ
zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát
2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)
aparát, -u m.
1. tech. prístroj: fotografický, telefonický, premietací a.;
2. fyziol. orgán al. orgány vykonávajúce nejakú osobitnú funkciu organizmu: hlasový, slzný a.;
3. súhrn úradov i súhrn pracovníkov úradov, organizácií al. akejkoľvek oblasti administratívy: správny, právny, štátny, stranícky a.;
4. súhrn metodologických, odborných i materiálových vedomostí ako výzbroj pri vedeckej práci: vedecký a.;
aparátik, -a m. zdrob. k 1
Hughesov aparát [vysl. hjúsov] (angl.) pošt. telegrafný prístroj, ktorý priamo zapisuje písmena
aparát m. nov. prístroj a. všeobecne, aparatúra: Má na to takí aparát (V. Bielice TOP); Na pulte boli fľaški, aparád na pivo (Hor. Lehota DK) b. fotografický: Ag máž aparát, sfotografuj náz na predome (St. Hory BB); Sta̋hni nás s tim aparátom (Kameňany REV) c. telefónny: Hned zme dali do úrädu aj aparát (Val. Dubová DK)
aparát m lat klenot: vzali kalichy, ornáty i kostolné aparáty (ASL 1676); ornatus: ozdoba, aparát, okrássleni (KS 1763)