antimón -u m. biely lesklý kov, chem. prvok, zn. Sb;
antimónový príd.: a-á ruda
antimón [-t-] -nu m.
antimón [-t-] -nu pl. N -ny m. ⟨lat. ‹ arab.⟩ chem. ▶ lesklý striebrobiely krehký kov, prvok, zn. Sb stibium: ťažba, spracovanie antimónu; robiť pokusy s antimónom
antimón -u m. ‹l < arab› chem. kovový prvok, z ktorého troch modifikácií je najdôležitejší striebrolesklý krehký kov, používaný najmä na zvýšenie tvrdosti zliatin, stibium, zn. Sb;
antimón, -u m. min. biely, lesklý kov;
chem. prvok značky Sb;
antimón m, antimónium s arab/lat chem biely lesklý kov: wezmy antimónium aneb špisglassu a sanitrj (RT 17. st); w tech (vrchoch) krysstal, antimónium, alabaster, cinober (KrP 1760); stibium: antymon, w strjbrných ssachtách kameň (KS 1763); antimoniálsky, antimóniový príd obsahujúci antimón, antimónový: ruda antimonialska; antimonialsky luch (OCh 17. st); stibinus: antymoniowy (KS 1763)