anonym -a mn. -ovia m. živ. nemenovaný, utajený pôvodca: autorom kroniky je a.; zavolám telefonicky ako a.;
anonymka -y -niek ž.;
anonym -u m. neživ. hovor. anonymný list, telefonát ap.: dostávať a-y
anonym1 -ma pl. N -movia m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ neznáma osoba ako autor, pôvodca, obyč. literárneho diela: stredoveká pamiatka napísaná anonymom; Súčasná známková tvorba nie je dielom anonyma, má uvedených autorov. [NS 2002] 2. ▶ osoba, autor, pôvodca zámerne zatajujúci svoje meno: a. zavolal z telefónnej búdky; nereagovať na listy anonyma; Anonym ďalej písal o možnosti, ako ženu prichytiť. [R. Sloboda] ▷ anonymka -ky -miek ž.
anonym2 -mu pl. N -my m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ list, telefonát, ktorého pôvodca je úmyselne utajený, anonymný list, anonymný telefonát: výhražný a.; bombové anonymy na školách; dostať a.; písať anonymy na suseda; v redakcii hádzali anonymy do koša; Prišiel na mňa anonym, že beriem úplatky. [J. Kot] 2. ▶ nepodpísané dielo, publikované bez uvedenia autora, anonymné dielo: časopis uverejňuje aj anonymy
anonym1 -a mn. N -ovia m. (anonymka -y ž.) ‹g› nemenovaný, nepodpísaný al. menom neznámy tvorca, autor, pisateľ, umelec
anonym2 -u mn. N -y m. ‹g› nepodpísaný, anonymný list
anonym, -a, mn. č. -ovia m. nepodpísaný pisateľ; nemenovaný pôvodca
(jeden) anonym; (bez) anonyma; (k) anonymovi; (vidím) anonyma; (ó) anonym!; (o) anonymovi; (s) anonymom;
(dvaja) anonymovia; (bez) anonymov; (k) anonymom; (vidím) anonymov; (ó) anonymovia!; (o) anonymoch; (s) anonymami;
(jeden) anonym; (bez) anonymu; (k) anonymu; (vidím) anonym; (ó) anonym!; (o) anonyme; (s) anonymom;
(štyri) anonymy; (bez) anonymov; (k) anonymom; (vidím) anonymy; (ó) anonymy!; (o) anonymoch; (s) anonymami;