ani spoj. i čast.
1. spoj. spája záporné vety al. ich členy; často býva pred obidvoma členmi na zdôraznenie záporu (pred spojkou ani píšeme čiarku, keď nasleduje celá veta al. keď zdôrazňujeme): Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. (porek.) — Nemá to ani hlavy, ani päty. — Červenák bol úplná sirota, ani otca už nemal. (Ondr.)
2. spoj. vyjadruje prirovnávanie medzi dvoma predmetmi, vlastnosťami al. dejmi (= ako): Ľad bol hladký ani sklo. (Ondr.) Držia spolu ani reťaz. (Kuk.) Ležal ani mŕtvy. (Jégé) Práca nám pôjde ani po masle. (Urbk.); žart. detí ani smetí veľa;
3. čast. zdôrazňuje al. zosilňuje záporný význam slova, pred ktorým stojí al. záporný význam celej vety: Jerguš nepovedal ani slova. (Ondr.) Ani kura darmo nehrabe. (prísl.) Neprekvapí ho to ani mak. (Ráz.) Nemá ani haliera.
● ani za svet, ani za nič vôbec nie, za nijakých podmienok nie; hovor. ani slova!, ani muk! nehovoriť!, ticho!
4. v spojovacom výraze ani čo by má význam spojky akoby: Ani čo by dlaňou plesol, potvory zmizli v tme. (Ondr.) Oči sa mu počali lesknúť, ani čo by si bol dobre vypil. (Tat.)