ambícia -ie ž. túžba vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť: umelecké a-ie, mať vysoké a-ie;
ambiciózny príd. túžiaci vyniknúť, ctižiadostivý: a. človek;
ambiciózne prísl.;
ambicióznosť -i ž.
ambiciózny -na -ne 2. st. -nejší príd.
ambiciózny -na -ne 2. st. -nejší príd. 1. ▶ túžiaci uplatniť sa, vyniknúť, dosiahnuť úspech; majúci vysoké ciele; svedčiaci o ambíciách, založený na ambíciách; syn. ctižiadostivý, snaživý: a. manažment; chorobne a. človek; ambiciózna povaha; zdravo ambiciózne hráčky; firma hľadá ambicióznych mladých ľudí; Matka bola oveľa ambicióznejšia ako otec. [D. Kužel]; Zbavil sa najambicióznejšieho soka. [M. Ferko]; Jeho nie príliš úspešnej, ambicióznej duši lahodili drobné ochutnávky moci. [KŽ 1963] 2. ▶ prinášajúci niečo nové, objavné a pritom smelé, odvážne (ale reálne); syn. podnetný: ambiciózna filmová tvorba; a. výrobný program; ambiciózne plány nového vedenia; bude to najambicióznejší projekt kozmického výskumu
ambiciózny príd. ‹l› majúci ambície, ctižiadostivý; na ambíciách založený: a. pracovník; a-e plány;
ambicióznosť -ti ž.
ambiciózny p. ctižiadostivý
ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plány • cieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďom • priebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duch • dravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný
ambiciózny príd. túžiaci vyniknúť, snaživý, ctižiadostivý: a. človek;
ambicióznosť, -ti ž.