amant -ta pl. N -ti I -tmi m.
amant -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ partner v ľúbostnom intímnom vzťahu, milenec: šarmantný a.; štedrosť bývalého amanta; našla si nového amanta; vydala sa za svojho amanta; Žena mu vždy ušla s nejakým amantom. [D. Machala]; Nebude jej trpieť nijaké pochybné priateľky a nijakých amantov. [Vč 1975]
amant -a m. ‹f› niekedy pejor. milenec
amant p. milenec
milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene • hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúva • priateľ (zjemňujúco) • expr.: fešák • štramák • zastar. galán • kniž. amant • subšt. šamster
amant m fr milenec: milj geden amant stokrát drahssy než diamant (SNS 1786); ja sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat (ASL 18. st); -ov príd privl: budem spívati ty písničky amantove (AD 1770-90)