almužna -y -žien ž. malý dar (žobrákovi), milodar: pýtať, dostať a-u;
pren. expr. malý príspevok, malý plat ap.
almužna -ny -žien ž.
almužna -ny -žien ž. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ malý peňažný dar chudobnému, žobrákovi; syn. milodar: dať almužnu; pýtať almužnu; Pristavujem žobrákov, stareny a slepcov, čo za sprievodu husličiek clivo a úpenlivo vyspevujú a prosia o almužnu. [P. Štrelinger] 2. expr. ▶ veľmi malý (finančný) príspevok, malý plat: smiešna a.; suma je mizerná, doslova a.; malá a. na výchovu dieťaťa; Boli odkázané na tú najmizernejšiu mzdu, akú ešte možno nazvať mzdou, a nie almužnou. [A. Richter] ▷ almužnička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: bola to len a.; Postačí mu aj zanedbateľná dvanásťtisícová almužnička. [VNK 2003]
almužna -y ž. ‹n < l < g› nepatrný peňažný dar chudobnému, utisnutému človeku, milodar (žobrákovi); pren. expr., pejor. veľmi nepatrný, neprimerane malý príspevok, odmena, plat a pod.;
almužnový príd.
almužna p. milodar
milodar malý (peňažný) dar al. príspevok na podporu niekoho, niečoho • almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužna • kniž. obolus
almužna, -y, -žien ž. malý dar chudobnému (žobrákovi), obyč. peňažný: pýtať a-u, prosiť (o) a-u; dostať, prijať a-u, dať niekomu a-u;
pren. malý dar, podpora, milodar: Vedel, že to pomoc nebude, že to bude almužna. (Hor.);
pren. expr. o neprimerane malej mzde za prácu: pracovať za almužnu (Karv.);
almužnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
almužna ž. i almužná ž. spodst. csl malá peňažná podpora, milodar: Ňedávajú ťeraz ani almužňej (Jelenec BB); Gazďiná dala žobrákovi almužnú (Martin n. Žit. ZM); Ve_tod už len na almužnáh žije (Kameňany REV); Postreteu̯ ho žebrák a prosiu̯ za almužnu (Jablonové MAL) F. začátkoh zme na drustve almužnú brali (Skalka n. Váh. TRČ) - veľmi málo sme zarábali
almužna, almužná [(h)al-] ž gr/nem 1. malý dar chudobnému, väzňovi a i., milodar: udielowany chudym almužny (CA 1579); z Luptowa kompanom cžtirom dana almužna (ZVOLEN 1645); dwom weznom almuznu (B. BYSTRICA 1651); ass po dnessny den žigem toliko z almuzneg (s. l. 1764); dám za halmužnú (BR 1785) 2. milodar na cirkevné ciele: dano gest panom paterom almuzny do kláštera svateho Frančiška wina (SKALICA 1632); daweg almužny swate, ochran chudobu, gate (KK 1709); almuznu piaristom a mnihom (JACOVCE 1779); to bich mal za boský bič ňedanéj mníchum almužnéj vikladaťi (BR 1785) 3. (peňažná) odmena, honorár: dano gest panu pisarzy Ochwatinskemu almuzny neb honorarium (SKALICA 1632); prigal sem (hospodár zvolenského špitála) almuznu, kteru legowal urozeny pan Beniczky (ZVOLEN 1701); -ný príd k 1: skrze chudych nerozumegy se lide chlebem almužnym se chowagicy (CO 17. st) almužnou; -ový príd k 2: pokladnicze, do kterich se almuznowe penize zbirali, wikradol (ČACHTICE 1750) peniaze dávané v kostole ako milodary; -ička dem k 1: kdo tu pisen chce spivati, nech da zackom almuznicky (KC 1791)