alkoholik -a mn. -ci m. kto sa oddáva alkoholizmu;
alkoholička -y -čiek ž.;
alkoholický príd.: a. návyk
alkoholik -ka pl. N -ici G -kov m.
alkoholik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ osoba závislá od alkoholu, pijan: liečený, bývalý a.; stať sa, byť alkoholikom; Videl sa v jej očiach taký, za akého ho pokladala: bohém, alkoholik, blázon, prelietavý sebavedomý kohút. [J. Puškáš] ▷ alkoholička -ky -čiek ž.
alkoholik -a m. (alkoholička -y ž.) ‹arab› kto sa chorobne oddáva nadmernému pitiu alkoholických nápojov, pijan
alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijan • opilec • hovor. expr. logaj • hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť • hovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • hrub. chľastoš • pejor. zried. ožranec (Vajanský) • expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav) • glgač (Letz) • expr.: lump • lumpák
opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijan • alkoholik • hovor.: pijak • notorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • expr. zried.: ochmelenec • ožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevom • kraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)
alkoholizmus, -mu m. nemierne pitie liehovín, pijanstvo;
alkoholik, -a, mn. č. -ci m. človek oddaný alkoholizmu;
alkoholička, -y, -čiek ž.