alkalický príd. chem. zásaditý, op. kyslý: a-é zlúčeniny, a-é vody, pôdy
alkalický -ká -ké príd.
alkalický -ká -ké príd. chem. ▶ ktorý obsahuje alkálie; ktorý má vlastnosti alkálií; syn. zásaditý; op. kyslý: alkalické reakcie, zlúčeniny; alkalická pôda; a. akumulátor; roztok je silne a.; alkalické kovy mäkké striebornobiele ľahké kovy, veľmi reaktívne, prudko reagujúce s vodou, napr. sodík, draslík
alkalický príd. ‹arab› chem. prejavujúci vlastnosti zásad, zásaditý, bázický: a-á reakcia; a. roztok; a-é kovy skupina šiestich kovov s obdobnými vlastnosťami (lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium), ktorých hydroxidy sú silnými zásadami; a-é zeminy skupina oxidov kovov (napr. oxid vápenatý) poskytujúca zásadité roztoky;
alkalicky prísl.: reagovať a.;
alkalickosť -ti ž.
alkalický p. zásaditý
zásaditý obsahujúci zásady • alkalický: zásaditá, alkalická pôda • zastar. bázický: bázická zlúčenina
alkalický príd. chem. zásaditý, lúhovitý: a-á reakcia, a-é zlúčeniny, a-é vody;
alkalicky prísl.;
alkalickosť i alkaličnosť, -ti ž.
alkalický príd chem zásaditý, lúhovitý: sklenná žluč sebu nese mnohé alkalytské slané částky (ŠkD 1775)