alibi neskl. s. dôkaz o neprítomnosti obvineného na mieste trestného činu v danom čase: dokázať a.
□ mať a. i pren. mať dôkaz o neúčasti v niečom
alibi neskl. s.
alibi neskl. s. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dôkaz obvineného, že v čase spáchania trestného činu bol na inom mieste: mať dokonalé a.; poskytnúť niekomu a.; preveriť a. podozrivého; svedkovia jeho a. nepotvrdili; Pred kapitánom som dokázal alibi, chcel som ho ešte dokázať pred svedomím. [A. Chudoba] 2. (i pre čo) ▶ ospravedlnenie dôvodu konania al. existencie niečoho, výhovorka: neustále si hľadá a. pre svoju lenivosť; Vyvrcholenie vlny násilia bolo pre vládu alibi pri obmedzovaní občianskych práv. [Sme 1998]
alibi neskl. s. ‹l› práv. dôkaz o tom, že obvinený v čase, keď sa stal trestný čin, bol na inom mieste: dokonalé a., pren. svedectvo o neúčasti al. predstieraní neúčasti v nejakej riskantnej akcii, hnutí a pod. (z opatrnosti, zbabelosti a pod.)
alibi neskl. str. práv. neprítomnosť obvineného na mieste trestného činu v čase, keď bol spáchaný, ako dôkaz jeho neviny: dokázať a.
● mať a. mať dokázanú neúčasť v niečom