alebo spoj. priraď. vyj.
1. vylučovací vzťah; často dvojčl. a. – a., buď – a., v otázke či – a.: teraz a. nikdy; prv a. neskôr; a. sa pomeríme, a. sa rozídeme; spýtaj sa, či ho máme čakať a. príde za nami sám
2. a. aj/i, a. dokonca, a. aspoň stupňovací al. odstupňúvací vzťah: oklame ťa a. dokonca okradne
3. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia, a, či: požiadať rodičov a. priateľov; čakať doma a. na dvore, a. na ulici
alebo aj spoj. priraďovacia
alebo i spoj. priraďovacia
alebo spoj. priraďovacia
buď – alebo spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
buďto – alebo spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
či – alebo spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
či – alebo spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
alebo spoj. priraďovacia 1. i ako súčasť dvojčlenných spojok buď - alebo, či - alebo ▶ vyjadruje vylučovací vzťah: ísť a. neísť; teraz a. už nikdy; ráno a. večer; viac a. menej; skôr a. neskôr raz určite; tak a. onak, je čas; a. odídeme, a. ho počkáme; buď prídeš načas, a. pôjdeš sám; zavolaj, či skončili, a. pokračujú zajtra; Je rozdiel, či žijete v meste alebo na vidieku. [Slo 2002] 2. ▶ vyjadruje vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, spresňuje význam prvého; syn. čiže, to jest: lingvistika a. jazykoveda 3. v spojeniach alebo aj, alebo i, alebo dokonca ▶ vyjadruje stupňovací al. odstupňúvací vzťah: vytvoriť dvojice a. aj väčšie skupiny; pracovať za rovnakú a. i nižšiu mzdu; tolerovať a. dokonca podporovať terorizmus 4. v spojení alebo čo ▶ vyjadruje neurčitosť, nejasnosť pri vymedzovaní alternatívy, niečo iné, nejako inak (ale nevedno čo a ako): asi mal nejaké vnútorné zranenie a. čo; možno je to tým, že nemám rád seriály a. čo
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz
2. p. ale 2
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
alebo spoj. priraď. vylučovacia spája a) časti viacnásobného vetného člena, ak sa ich obsahy jednak vylučujú, jednak sa kladú proti sebe (v takom prípade sa pred alebo píše čiarka; ak chýba protikladné postavenie, t. j. ak sa spájajú dva výrazy, ktoré vyjadrujú dve možnosti, eventualitu, čiarka pred alebo sa nepíše); pri dôraze býva alebo pred obidvoma, príp. troma členmi: Mohla by mu ho (rýľ) schovať, alebo miesto neho nastrčiť iný. (Hor.) Sedliak nemal príčiny ctiť jedného alebo druhého. (Kuk.) Počúval, alebo hovoril aj sám do smiechu. (Taj.) Vari som ja taká alebo taká. (Kuk.); b) spája dve samostatné vety, ktoré sa obsahovo vzájomne vylučujú (často býva v oboch vetách: alebo ... alebo; buď ... alebo); spája do vylučovacieho súvetia dve zisťovacie otázky (či ... alebo): Hja, ten je z tých čo sa ponúknu, alebo domyslia. (Kuk.) Na ich otázky alebo len kývne, alebo odsekne. (Pláv.) Alebo ju (ženu) vyháňal, alebo ju spolu volal, alebo sám sa driapal na lúky (Taj.) Buď už bol okolo sena, alebo zvyšné kosy skúmal. (Taj.) Bartík nevedel, či to na posmech, alebo vážne hovorí. (Hor.)
● alebo — alebo treba sa rozhodnúť pre jednu z dvoch vecí, niet tretej možnosti: Mala by si sa s ním dohovoriť a povedať mu, že alebo — alebo. (Jégé)
alebo I. spoj. priraď. 1. strsl, zsl vyjadruje vylučovací vzťah (pri dôraze alebo - alebo, lebo - alebo, buď - alebo, buďto - alebo, či - alebo) al. vzťah eventuality: To bolo v osemnáctom aľebo ďevetnáctom (Kriváň ZVO); Potom so_ňeveďeu̯, či sa hoďeď na zem, alebo len uťeka_ďalej (Kľak NB); Zebral kosu alebo volákú spravu (Myslenice MOD); Id hu popást alebo jej daj žrat! (Val. Belá PDZ); Alebo mi vráčíš, alebo te udám! (Kameňany REV); Alebo skapeš, alebo ožiješ! (Lukáčovce HLO); Moseu̯ daťi ľebo peňiaze, aľebo páľenuo (V. Lom MK); Lebo zhiňem, alebo sa vrácím (Hlboké SEN); Ľebo še vydaj, aľebo idž do repy! (Klokočov ČAD); Išlo to buď na kameň, alebo ma tvrdí peň (Kľak NB); Buť sa ožeňíš, aľebo puojďež vo meno božie (Zázrivá DK); Butto farár bol, alebo nebolo ništ (V. Stankovce TRČ); Ale poton či íh už rospusťili, alebo sami uťekali staďe preč, tak tan ho bomba zachiťila (Bzenica NB) 2. v spoj. alebo aj strsl, zsl vyjadruje odstupňovací vzťah: Švápka z mľiekom, tá ľiečila, aľebo aj utretá švápka z octom (Žaškov DK); Tie ďieri porobeu̯ tag na ňiaku piaď dobrú, alebo aj viacej (Tek. Breznica NB); S toho sira sa robeu̯ demikát, alebo bou̯ aj na slíže (V. Maňa VRB); Pritom si zaspívali, alebo aj, do vedzel, na harmoniku zahral (Modranka TRN) II. čast. strsl, zsl uvádza výpoveď ilustrujúcu ďalším príkladom predchádzajúce tvrdenie; napríklad aj: To ľem tak trieskalo do tech suchich stromou. Aľebo edom raz, ako sa tag zhovárame, iba počujeme veľkí dupot (V. Lom MK); No a bolo peď hektárou puodi. Alebo doma, skeďe son sa vidala, tam bolo ešte viac, a to sa len kosima robilo (Bzenica NB); No bolo to smutné volakedi! Alebo hovorili: „Ja som išla do školi a manka, chuderka, išli do hája na drevo`` (Ružindol TRN)
alebo, aleb, albo, alebožto (pri dôraze) I. spoj prir vyj. eventualitu al. vylučovací vzťah: w utery po Welikey noczy alebo w ochtab Welike noczy (ŽK 1473); aby ohledal, gesly gest zupelna, albo nye (PLAVEČ 1556); alle Wassie Mylosty nie wedlie obyczayu albo praua wydeku nassecho zatrymaly stie podanich mogich (MARKUŠOVCE 1565); magu dat Tomassowy Mrlykowy alebo geho potomkom na znamost (TURANY 1699); tsi mose tus urobitz gyábol alybo zli tslovek, tzo on chtze? (MCa 1750); neprišou Janko tej noci, ale na druhú aleb na treťú mosí príť (PV 18. st) je súčasťou dvojčl. spoj. alebo - alebo, lebo - al(e)bo, albo - albo, nebo-alebo, -li - alebo nie, kt. vyj. výrazne vylučovací vzťah al. rozličné eventuality: pitam sa teba na twogu krstansku vvieru, abis mne povedel, sy-li zdavany z ginu ossobu, alebo nie (RS 1625); chcel neb try dussy alebo cztiry dusse zamordowaty (B. ŠTIAVNICA 17. st); lebo ya njekoho, alebo mna njekdo zabige (LACLAVÁ 1718); tam hore na nyebe alybo tu dolów na semi alybo pod semu u vodách (MCa 1750); popreg, zebi slowa dnesne neupadli podle cezti alebo na skalu, alebo mezi trni, ale do dobreg zemi (SJ 18. st); sloboda kontrakt potwrditi alebossto zuplna wzity (Kur 18. st) II. čast vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, azda, a či, či snáď: „Alebožto sa ťi ňepáčím?“; pítal sa gég s hňewom (DS 1795)