ale
I. spoj. priraď.
1. vyj. odporovací vzťah, no: starý, a. jarý; pomaly, a. iste; vo výraze síce – a. s odtienkom prípustky: slnko síce svietilo, a. fúkal studený vietor
2. nielen – a. aj/i, v zápore nielen – ale ani vyj. stupňovací vzťah: plán sme nielen splnili, ale aj/i prekročili; nielenže neprišiel, a. sa ani neozval
II. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu: nepovedal nič, a. celkom nič; môžem ísť s vami? a. áno; vy ste a. dobrý!
2. expr. i aleže uvádza zvol. vetu so silným citovým zafarbením: a. ste mi vyviedli! aleže sa držíte!
3. pričleňuje vetný člen al. vetu: prišiel, a. iba na chvíľu
4. hovor. a. kde(že), a. čo(by), a. ba vyj. zápor, odmietnutie; vôbec nie, ešteže čo: ste už hladní? a. kde(že)!
III. cit. vyj. začudovanie: a., a., kde sa tu beriete?