Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj

ale

I. spoj. priraď.

1. vyj. odporovací vzťah, no: starý, a. jarý; pomaly, a. iste; vo výraze síce – a. s odtienkom prípustky: slnko síce svietilo, a. fúkal studený vietor

2. nielen – a. aj/i, v zápore nielen – ale ani vyj. stupňovací vzťah: plán sme nielen splnili, ale aj/i prekročili; nielenže neprišiel, a. sa ani neozval

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu: nepovedal nič, a. celkom nič; môžem ísť s vami? a. áno; vy ste a. dobrý!

2. expr. i aleže uvádza zvol. vetu so silným citovým zafarbením: a. ste mi vyviedli! aleže sa držíte!

3. pričleňuje vetný člen al. vetu: prišiel, a. iba na chvíľu

4. hovor. a. kde(že), a. čo(by), a. ba vyj. zápor, odmietnutie; vôbec nie, ešteže čo: ste už hladní? a. kde(že)!

III. cit. vyj. začudovanie: a., a., kde sa tu beriete?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ale spoj., čast. i cit.

ale1 spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. no: malý, ale šikovný; zotmelo sa, ale lampy nesvietili
2. ako súčasť dvojčlennej spojky síce - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky: síce mrholilo, ale chladno nebolo; Po liečbe mnohí síce neabstinujú, ale žijú triezvo. [Pd 1994]; Stránka je síce komerčná, ale obsahuje mnoho informácií. [InZ 1999]
3. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen(že) - ale aj, nielen(že) - ale i, v zápore nielen(že) - ale ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: nielen deti, ale aj dospelí sa báli; stres nielenže nepridáva na kráse, ale ani na zdraví; nielenže neprišiel, ale ani nezavolal; téma oslovuje nielen mňa, ale i mojich kolegov; Levanduľový olej nielenže odstráni únavu, ale zdvihne aj náladu. [VNK 2002]

ale2 čast. 1. ▶ zdôrazňuje emocionálnosť nasledujúceho výrazu, výpovede; syn. ozaj, skutočne: neurobil nič, ale naozaj nič; ale sme sa narobili!; ale sa nám to podarilo!
2. expr. ▶ zdôrazňuje výzvu, prosbu, upozornenie; syn. aleže: ale čo to robíte, deti!; ale nebuďte taká prísna!; Ale o čo všetko prídete! [InZ 2001]
3. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext al. situáciu s odporovacím významom: ale návod, ten si prečítal?
4. ▶ zdôrazňuje protichodnú odpoveď; syn. ba: však to neprezradíš?! - ale prezradím
5. hovor. v spojeniach ale kdeže, ale čoby, ale ba ▶ zdôrazňuje zápor, odmietnutie; syn. vôbec nie: podarilo sa to opraviť? - ale kdeže, ale čoby!
6. obyč. po zápornej otázke ▶ zdôrazňuje kladnú odpoveď; syn. ba: nepozvali ho? - ale áno


ale3, ále cit. 1. ▶ vyjadruje začudovanie, rozpaky, iróniu: ale, to je prekvapenie!; ále, to sa vám podarilo?!; Čo sa stalo, Augustín? Ále... nič... nič, - ošíva sa organista. [Š. Žáry]
2. ▶ vyjadruje varovanie: ale, nie že to pokazíš!; Ale, ale, ale! A načo si sem prišiel? [V. Šikula]


ovsiskoovsenisko *ovšemspráv. pravda, však, áno, ale

ale [ejl] neskl. m. ‹a› potrav. angl. silno alkoholizované svetlé pivo

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno


ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2


áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládupoet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednakjednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcťaj taki taktak či takale aj takno aj takhovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človekpoet. preds'

3. p. ale 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i)význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár.význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)


kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)


síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a sícemiesto a to

ale_K1 ale ale_1 ale ale_2 ale ale_3 ale

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor